v piatok trinásteho roku 1972 letí uruguajský rugbyový tím Old Christians do Santiago de Chile, no nešťastím sa zrúti do studených zasnežených hôr. Trup lietadla sa pre skupinu preživších stáva útočiskom. Zranení sú ošetrení iba provizórne, počas nocí všetci mrznú do špiku kostí, od hladu okusujú kožu z pásov a veria, že ich ktosi o chvíľu objaví. Keď však strácajú aj poslednú nádej, zostáva im jediná možnosť: pokúsiť sa prežiť za každú cenu, hoci im silná kresťanská viera hrozí večným zatratením. 

V prvom rade je potrebné uvedomiť si, že režisér J.A. Bayona pracuje s ťažkým životným príbehom, preto je vhodné ísť doň s takým nastavením. Jedná sa síce o celosvetovo preslávený prípad, no sila filmu spočíva v tom, že stále dokáže prekvapiť a rovnako podnecovať aj v dobre oboznámenom divákovi jednu a tú istú otázku: ako je vôbec možné, že v takejto beznádeji dokážu ľudské bytosti objaviť rezervy posledných síl a prežiť v nehostinnom prostredí.

Je pravda, že okrem postavy rozprávača, Numa Tarcattiho (Enzo Vogrincic) nespoznáme do hĺbky žiadneho z účastníkov nehody. Nie je však na mieste argumentovať, že by šlo o zlú naratívnu voľbu, práve naopak. Pointou filmu nebolo predstaviť a analyzovať psychiku či povahové črty hrdinských jednotlivcov, ale ukázať, čo predstavovali ako skupina, ako spoločenstvo, ktoré sa navzájom udržiavalo nažive neuveriteľné 2 mesiace. 

A aj keď občas môže snaha zorientovať sa v mnohých nedostatočne vykreslených postavách pôsobiť trocha mätúco, kvalitne ju vyvažuje remeselná práca, najmä tá kameramanská. Pedro Luque zvolil širokouhlé zábery v stiesnených priestoroch podčiarkujúce náročné psychické stavy preživších, osamotené krívajúce bodky v oslepujúco bielych kopcoch dodávajú oprávnený pocit izolácie. Filmov s lokalitou uprostred studeného nebezpečenstva je nespočet, no Snežné bratstvo divákov mrazí o čosi viac, než sú možno sami zvyknutí. 

Bez akéhokoľvek násilného tlačenia na city vyvoláva čisto svojím spracovaním silné emócie, zimomriavky na tele sa razom stanú aspoň na dĺžku filmu permanentnými. Najúchvatnejšia však aj tak zostáva neskonalá úcta voči všetkým zainteresovaným. Nedehonestuje preživších, naopak, vedie diváka jedine k pochopeniu ich rozhodnutí.

Životopisná dráma, akokoľvek nevhodná pre slabšie povahy, aktuálne predstavuje jeden z najzaujímavejších filmov ponuke streamingových platforiem. V čase, keď sa naša krajina počas zimy nedostáva poctivej dávky snehu, si skúste pripomenúť, že nie vždy je potrebné za ním smútiť, a zároveň si vychutnajte skvelo natočený film. Dve muchy jednou ranou – alebo jednou snehovou guľou. 

tereza Kravecová je členkou novovzniknutej mladej redakcie .týždňa a študentkou Filmových štúdií na Vysokej škole muzických umení v Bratislave.

Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.