šport ževraj nie je politika

Zväz ľadového hokeja, ktorého je Šatan prezidentom a v ktorom odviedol počas svojho pôsobenia skvelú prácu, nás po začiatku ruskej agresie na Ukrajine nemilo prekvapil. Na rozdiel od fínskeho, českého, švédskeho či lotyšského zväzu totižto nezaujal jasné stanovisko, ktorým by hráčom pôsobiacim v KHL, teda ľuďom plateným Putinovým režimom, zakázal hrať za našu reprezentáciu z morálnych dôvodov. Na pobúrenie okolitých krajín, ale i časti našej verejnosti hokejový zväz reagoval spôsobom, ktorý je pre nás, Slovákov, úplne typický. „Áno, vojna na Ukrajine je síce strašná, ale čo to má čo dočinenia s hokejom? Veď predsa nemôžeme miešať šport s politikou!“

kto kedy videl apolitický šport?

Šport nie je odtrhnutý od zvyšku sveta a diania naokolo. Neexistuje vo vlastnej bubline či vlastnom vesmíre a vždy dokonale odzrkadľoval spoločenské dianie. Cez športové udalosti môžeme poľahky určovať ducha doby, a teda aj – či dokonca predovšetkým – politické nálady. Pre ilustráciu sa stačí pozrieť na olympijské hry – najväčšiu športovú udalosť sveta. Olympiáda v Berlíne v roku 1936 dokonale poslúžila propagande nacistického Nemecka. Olympiády v roku 1980, konajúcej sa v Moskve, sa z politických dôvodov nezúčastnil takmer celý blok západného sveta a, naopak, o štyri roky v Los Angeles odmietli nastúpiť krajiny toho východného. Kde boli obhajcovia „nepolitického“ športu vtedy či počas celej studenej vojny?

„Aj šport reaguje na politický vývoj sveta a bolo to tak vždy, takže je nanajvýš nepochopiteľné, prečo je v nás princíp jeho neutrality tak hlboko zakorenený.“

Môžeme sa pozrieť i na príklad priamo z našej krajiny. Po ruskej invázii v auguste 1968, po víťazstve československej reprezentácie nad Sovietskym zväzom v hokeji si naši zverenci, na čele s Jozefom Golonkom, nepodali po zápase so súperom ruky. Aj to je predsa miešanie športu s politikou, no tvrdí snáď niekto, že to bolo nesprávne či dokonca nešportové? Slovom, aj šport reaguje na politický vývoj sveta a bolo to tak vždy, takže je nanajvýš nepochopiteľné, prečo je v nás princíp jeho neutrality tak hlboko zakorenený.

nástroj propagandy

O to viac, keď sledujeme, ako k športu, osobitne ku KHL, pristupuje Putinov represívny režim. Počas zápasov KHL niekoľkokrát svietilo na informačnom paneli písmeno Z – symbol „špeciálnej operácie“. S tým istým symbolom na dresoch nastupovali hráči na niektoré hokejové zápasy, so symbolom, ktorý reprezentuje zabíjanie ľudí a ničenie Ukrajiny. Môže sa niekto i pri tomto tváriť, že o politiku vôbec nejde? Rusko vždy využívalo šport na propagandu, aj po skončení obdobia studenej vojny, no dnes, po agresii na Ukrajine, to až alarmujúco svieti do očí. Aká škoda, že zrejme nie všetci sú ochotní to vidieť. Akoby sme si pred tým detinsky zatvárali oči a báli sa priznať si, že šport je tu naozaj až druhoradý.

neberte nám nášho Šatana, pán Šatan

Či už to je otázka hráčov z KHL, alebo zápasu Slovana Bratislava s Dynamom Moskva a nájdeme takých viac, preukazujeme tým svoju mentálnu zaostalosť a nezrelosť. Ako keby stále nevieme prekročiť tieň našej národnej malosti. Obzvlášť ma to mrzí v prípade človeka, ktorý bol mne (a určite desaťtisícom ďalším) chlapčenským vzorom, a ktorého si stále veľmi vážim. Avšak pri všetkej úcte musím priznať, akokoľvek ľúto mi to je, že som sa v Mirovi a jeho posledných postojoch sklamal. Pán Šatan, úpenlivo vás prosím, neberte mi môj detský vzor.

milo Hasala  je členom novovzniknutej mladej redakcie .týždňa a študentom na Gymnáziu Jura Hronca. 

Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.