Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Mladí .týždňa: Slovenská republika podporuje študentov. Dovtedy, kým od nej nič nechcú

.alexandra Matoľáková .mladi

Na Slovensku často počúvame výroky typu: „Vzdelanie je dôležité“, „musíme podporovať vzdelanie” či „reforma školstva je kľúčová“. Hovoria to odborníci, pedagógovia aj politici. Tí poslední majú v rukách najväčšie kormidlo, no loď vzdelania je u nás stále len pár stôp od prístavu.

Mladí .týždňa: Slovenská republika podporuje študentov. Dovtedy, kým od nej nič nechcú SITA/Milan Illík

napriek tomu, že je na Slovensku množstvo vzdelaných pedagógov a inteligentných detí i mladých ľudí, slovenskí žiaci sa v prieskumoch PISA 2022 výrazne prepadli. Učitelia bojkotujú nízke platy a takmer polovica mladých ľudí si myslí, že slovenské školstvo nenapreduje (informuje o tom Eduworld). Centrum pedagogického výskumu Univerzity Komenského tiež zistilo, že iba 6,8% žiakov druhého stupňa základných škôl má radosť zo získavania nových poznatkov, zvyšok vraj poháňajú známky či strach z neúspechu. Alarmujúca je aj skutočnosť, že až štvrtina z 1310 opýtaných žiakov z celého Slovenska má pocit, že ich učitelia neberú vážne. To ukázal prieskum medzi žiakmi druhého stupňa a stredoškolákmi, ktorý zrealizoval Komenského inštitút Centra enviromentálnej a etickej výchovy Živica. 

ja hovorím, ty počúvaj

Otázka znie: Ako chceme budovať rešpektujúcu modernú spoločnosť, keď my sami neprejavujeme rešpekt deťom ani mladým, ktorí sú v životnej fáze, kedy naberajú vzorce správania zo svojich sociálnych skupín, pričom tou najdominantnejšou je práve tá školská, v ktorej trávia najviac času? Študentkou som už viac ako desať rokov a uvedomujem si ,ako veľmi naše školstvo funguje na princípe autorít a disciplíny. ,,Nemusíš tomu rozumieť, proste sa to nauč.” Fráza, ktorú počul každý žiak. Učiteľ by možno aj mal snahu žiakom odpovedať na doplňujúce otázky, no hodina má iba 45 minút a na ďalšiu hodinu je predsa naplánovaná iná látka. Učebná osnova je spísaná a keď pedagóg nemá na konci školského roka odučené všetky témy, stále žije presvedčenie, že nejakým spôsobom pochybil. Žiaci sa prestávajú pýtať.

strata vzájomného rešpektu

Školstvo sa borí s mnohými problémami, no prinášať riešenia by sme mohli začať od tých najjednoduchších. Rešpekt je zadarmo a často sa vracia aj s úrokmi. Žiaci majú stále menšiu úctu k učiteľom a učitelia neberú žiakov či študentov ako partnerov. A nielen oni. Ani naša vláda neberie hlasy študentov seriózne.

Jeden živý príklad, ktorý obletel Slovensko sú priame útoky Róberta Fica, politického funkcionára a niekoľkonásobného premiéra na mladého študenta Právnickej fakulty Univerzity Komenského, ktorý mal so svojimi kolegami záujem o diskusiu s dekanom fakulty v súvislosti s jeho vyjadreniami na margo špeciálnej prokuratúry. Iniciátorovi výzvy Marekovi Janigovi chýbali vo vyjadreniach dekana fakulty Eduarda Burdu ohľadom ÚŠP odborné argumenty, čo vyjadril v otvorenom liste dekanovi, pod ktorý sa podpísalo viac ako 220 študentov. Marek Janiga sa pre Denník N vyjadril, že sa ako študenti nechceli stavať do role diskutujúcich a rešpektujú niekoľkoročnú prax a odbornosť pána Burdu, skôr chceli odborné vysvetlenie jeho výrokov v snahe lepšie ich pochopiť.

Namiesto požadovanej odbornej diskusie však narazili na odmietavý postoj dekana a menovite Marekovi Janigovi sa dostalo aj osočujúcich vyjadrení zo strany verejného funkcionára.

„Ak má mať študent s pubertálnymi vyrážkami na nose prednosť pred dekanom právnickej fakulty a určovať, čo je pravda a čo nie, Boh ochraňuj túto krajinu!“ vyjadril sa premiér v svojom statuse na Facebooku, kde má stovky tisíc sledovateľov.

 „Ako študent práva som bol tiež múdry ako gate Šalamúna. Ale vedel som, kde je moje miesto,“ dodal Fico.

čo s tým? 

Táto situácia, ale aj mnohé ďalšie poukazujú na to, že Slovensko má tendenciu študentov podporovať, ale iba kým sedia v laviciach či prednáškových halách a bez reptania nasávajú vedomosti. Veľa sa nepýtajú, neoponujú a už vôbec nič nevyžadujú. Pritom je zrejmé, že slovenské školstvo sa nemôže posunúť, kým samotný štát nezačne brať študentov vážne. Kým ich nezačne trochu počúvať, pretože sú to práve študenti, ktorí najlepšie vedia čo potrebujú.

 ,,Je veľmi dôležité, aby sme počúvali deti, lebo deti sú tí aktéri v školstve, ktorí by mali byť na prvom mieste, my učitelia by sme mali byť iba ich sprievodcami,”tvrdí riaditeľka základnej školy Pionierov 1 v Rožňave, ktorá medzi prvými začala s kurikulárnou reformou výučby.

Veľa pozitívnych zmien sa skrýva vo vzájomnom rešpekte a načúvaní. A samozrejme v otvorenej diskusii. Lebo ako dostať školstvo na šíre more, na cestu za lepším svetom, keď kormidelníkov a cestujúcich necháme na brehu? 

Autorka je členkou novovzniknutej mladej redakcie .týždňa a študentkou Žurnalistiky na Univerzite Komenského v Bratislave.

Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite