slon v porceláne
Sobotňajšia výhra Donalda Trumpa v republikánskych primárkach v Južnej Karolíne, kde zvíťazil nad domácou Nikki Haley prichádza po sérii vyjadrení bývalého prezidenta, ktoré sa ocitli na stránkach svetových médií. Trump totižto na mítingu vyhlásil, že by podporil Rusko, aby si s krajinami NATO, ktoré neplatia na obranu „robilo čo sa mu do čerta zachce“, a že ak by bol prezident, USA by im na pomoc neprišlo a spojencov by neochránilo.
A hoci samozrejme, že sa členovia NATO musia spolupodieľať na financovaní, Trump tým prakticky povedal, že spojenectvá s členskými štátmi Severoatlantickej aliancie pre neho ako také nemajú morálnu hodnotu, peniaze sú na prvom mieste. Článok 5 zmluvy NATO v skratke hovorí o pravidle jeden za všetkých, všetci za jedného – útok proti jednému z členov, je útok proti všetkým: na aktiváciu tohto článku je však v stave krízy potrebný súhlas všetkých členov. Ak by USA váhalo, či takýto krok blokovalo, mohlo by to mať zničujúce dôsledky. Už teraz jeho slová vyvolávajú v spojencoch neistotu a nedôveru.
Okrem týchto výrokov z Južnej Karolíny, ktoré síce možno do istej miery brať s rezervou, ako súčasť predvolebnej kampane a rétoriky, Trump posledné dni žne aj neúspechy na súdoch. Napríklad minulý týždeň mu súd v New Yorku udelil 350 miliónovú pokutu za podvod s nehnuteľnosťami a zakázal mu aj podnikateľskú činnosť v tomto štáte po dobu troch rokov. Napriek tomu jeho výhra v primárkach v ďalšom štáte ukazuje, že množstvo jeho priaznivcov nič z tohto nevníma ako alarmujúce, ani poburujúce – jadro jeho podpory zatiaľ pôsobí stabilne.
Primárky sú práve teraz témou číslo jeden, sú niekoľkomesačným súbojom vo vnútri strán a z ich záveru vzídu dvaja najsilnejší kandidáti. Ako však primárky fungujú? A aké iné pojmy sa oplatí najbližšie mesiace ovládať, aby sa človek v jazyku americkej politiky celkom nestratil?
zložité a zložitejšie
Primárky (primaries), alebo primárne voľby prebiehajú vždy od zimy nového roka až do letných mesiacov, na čo v novembri prebehnú všeobecné voľby. Primárky slúžia ako predvýber kandidátov vo vnútri veľkých strán – ten, kto v nich zvíťazí, získa stranícku nomináciu do volieb. Primárky sú organizované jednotlivými štátmi, možno ich chápať v užšom aj širšom slova zmysle.
V širšom je to označenie série všetkých volieb predchádzajúcich letnému národnému straníckemu zjazdu tzv. National Convention, kde sa ceremoniálne volí finálny nominant strany. Do tohto širšieho významu spadajú primárky ako typ volieb, teda v užšom slova zmysle, a zaraďujú sa pod ne aj kaukusy (caucuses). Primárne voľby sú najčastejšie buď uzavreté, alebo otvorené. Uzavreté primárky znamenajú, že na voľbe sa môžu zúčastniť iba už vopred registrovaní členovia strany a tieto prebiehajú napríklad v štátoch New York, Pennsylvánia, Nové Mexico, Florida, či ďalších.
Otvorené primárky znamenajú, že voliť môže ktokoľvek nezávisle na svojej straníckej príslušnosti. Štrnásť štátov vrátane napríklad Alabamy, Georgie, Minnesoty, či Južnej Karolíny majú otvorené primárky. Tým, že voliči napríklad Demokratov sa môžu zúčastniť volieb Republikánov a naopak, môže prísť k praktike označovanej ako „raiding“ (nájazd), kde voliči opačnej strany môžu ovplyvniť výber kandidáta u protivníkov – väčšinou hlasujú za toho najslabšieho.
Kaukusy sú zasa stranícke zhromaždenia na miestnej úrovni, ktoré sú populárne od 19. storočia. Zúčastnení sa stretnú naživo v dohodnutých časoch na viacerých miestach – bývajú to školy a telocvične, divadlá, či aulách, diskutujú a debatujú o kandidátoch a potom často verejne volia, napríklad dvíhaním rúk, ktoré sú následne zrátané.
rýchlokurz primárok
Primárky sa tradične začínajú kaukusmy v Iowe, pokračujú v New Hampshire. Voliči v týchto prvých štátoch majú veľký vplyv – sú to totižto oni, kto zužujú široký výber kandidátov. Cieľom primárok je teda v prvom rade preriediť kandidátov, kde slabší často vypadnú a silnejší majú možnosť výraznejšie sa v rámci strany definovať, odlíšiť sa a tým zabojovať o podporu a priazeň. To, že nie sú všetky naraz má tiež svoje logické odôvodnenie: na začiatku kampane sú často populárni kandidáti tí, ktorých mená sú známe, alebo majú dostatok financií na hlučnú kampaň.
Iowa, ktorá je malá, jej mediálny trh je ekonomicky dostupnejší ako vo veľkých štátoch a ponúka priestor menej výrazným kandidátom kampaňovať regionálne face-to-face voličom, je preto výborný odrazový mostík na zviditeľnenie sa, ak jej kandidát venuje dostatok pozornosti. Napríklad vďaka výhre v Iowe v roku 2008 sa Barack Obama vyšvihol do sedla demokratických primárok napriek tomu, že čelil dobre známej a populárnej Clintonovej.
Primárky do 60. rokov 20. storočia neboli až tak významné ako sú dnes a konali sa iba v zopár štátoch. Nominanti sa vyberali na straníckom zjazde a samotní voliči tak boli od tohto procesu omnoho viac dištancovaní a nemali v ňom tak významné slovo, akým disponujú teraz.
„Aby sme samotným novembrovým výsledkom volieb porozumeli, je dôležité už dnes sledovať to, čo im predchádza.“
Veľká zmena prišla koncom 60. rokov, kedy demokratickí voliči výrazne podporovali kandidátov, ktorí boli proti vojne vo Vietname, no National Convetion vybrala presne opačne – Huberta H. Humphreyho, ktorý sa voči vojne nevymedzoval a vyhýbal sa samotnému primárkovému súboju. Jeho víťazstvo napriek nesúhlasu demokratických voličov a ich protestov viedlo napokon k vytvoreniu McGover-Fraserovej komisie a rozšíreniu primárok do všetkých štátov. Republikáni príklad Demokratov nasledovali a tak sa primárky stali pevnou súčasťou procesu voľby prezidenta.
deň D
Kritickým dňom v procese primárok je zakaždým tzv. Super Tuesday (super-utorok). Niekedy padne na február, väčšinou však na marec a tak je tomu aj tento rok – 5.marec bude rozhodujúci pre to, ako dopadnú primárky. V Super Tuesday totižto prebehnú primárne voľby vo väčšine štátov naraz, každý rok to býva iný počet, no zvyčajne to vychádza tak, že zo super-utorku vzíde jedna tretina delegátov.
V tento deň volí 15 štátov, medzi nimi napríklad Alabama, Kalifornia, Colorado, Minnesota, Texas, či Virgínia. Po prehre Nikki Haley v domácej Južnej Karolíne ju čaká ešte súboj s Donaldom Trumpom o Michigan – štát, ktorý je od 90tych rokov modrý, no v 2016 v ňom veľmi natesno zvíťazil Trump. Ak v Michigane utrpí Haley zdrvujúci porážku, bude otázne, či jej prehru v rámci strany bude môcť Super Tuesday ešte nejako zvrátiť. To však, či sa Haley rozhodne pokračovať a či napriek svojim výhradám podporí nakoniec Trumpa, môže tento deň ale ovplyvniť.
Na opačnej strane, teda u Demokratov, neprebieha žiaden skutočný súboj, keďže o nomináciu sa uchádza práve úradujúci prezident Biden. Kandidáti v primárkach získavajú delegátov – teda ľudí, ktorí im neskôr na volebnom zjazde (convention) odovzdajú svoje hlasy a oficiálne tak potvrdia (dopredu už matematicky tušeného) nominanta. To, ako hlasujú záleží od štátu, ktorým sú delegovaní – niekde víťaz získa všetkých delegátov, inde sú rozdelení proporcionálne podľa výsledkov.
The Republican National Convention sa bude tento rok konať v polovici júla v Milwaukee vo Wisconsine, Demokrati budú mať svoj zjazd zasa koncom augusta v Chicagu v Illinois.
Aby sme samotným novembrovým výsledkom volieb porozumeli, je dôležité už dnes sledovať to, čo im predchádza. Nálady voličov jednej aj druhej strany už teraz môžu indikovať, ako bude súboj vo finále vyzerať a aké témy mu budú dominovať. Primárky ponúkajú nielen náhľad do regionálnych kontextov, ktoré môžu pre zvyšok sveta mimo USA často pôsobiť komplikovane, no prinášajú aj pohľad do toho, čo jednotlivé štáty zaujíma a kde ležia ich priority a hodnoty. Druhý diel tohto textu sa bude zaoberať tým, čo sú modré a červené štáty, symbolmi, ktoré dve najväčšie strany používajú a aj tým, aký význam má Zbor voliteľov.
Autorka je členkou novovzniknutej mladej redakcie .týždňa a študentkou Klasických štúdií a Anglickej literatúry na Trinity College Dublin.
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.