nepochybujem o tom, že v mnohých rodinách a kolektívoch je otázka rovnoprávnosti pohlaví už dávno prekonaná, považuje sa za základ, ‘Feminizmus 101‘. Bola dostatočne rozpytvávaná, medializovaná, články a akademické žurnály už dávno rozoberajú kilometre vzdialené nadstavby mrakodrapov riešiacich sa diskrimináciou žien, no napriek tomu sa medzi nami nájdu takí, ktorí pojmu ‚feminizmus‘ nerozumejú.
oranžová päsť
Nie je to nič nepochopiteľné, veď koniec-koncov, ešte v mojom detstve (čo nebolo tak dávno) bola priemerná feministka vyobrazovaná s polo-spálenou podprsenkou v jednej ruke a s mužským srdcom v druhej. A vtedy sa ženy stali mužatkami a muži naopak zženštilými, prišla džendžer ideológia... no a potom sa ťažko vysvetľuje a argumentuje, keď ešte stále nie je pochopená základná otázka: čo to vlastne ten feminizmus je.
rozbúrené moria
Rodová rovnosť by nemala byť argumentačne zložitá. Buď si človek myslí, že ženy a muži si sú rovní alebo, že jedno z pohlaví je nadradené, v čom teda môže byť zmätok? Bojíme sa o dcéry, sestry či kamarátky, keď idú večer von, vnímame oplzlé žartíky v práci, škole či na ulici. Prečo si nedať tú päť-sekundovú námahu zistiť si aspoň základy? Stačí si vygoogliť definíciu Slovníka.sk, ktorý objasňuje cudzie slovo ‘feminizmus’ ako hnutie za rovnoprávnenosť žien. Budovalo sa v štyroch vlnách.
volebná
Prvá vlna burácajúca na prelome 19. a 20. storočia, je známa sufražetkami a pochodmi za právo voliť. Nebolo to tak dávno, čo ženy nemohli študovať, vlastniť majetok, nosiť nohavice či byť politicky angažované (československé ženy napríklad dostali volebné právo v roku 1920, čo bolo vtedy aj v rámci Európy dosť pokročilé). A tak aj tie ženy a dievčatá, ktoré dodnes napomáhajú nepravdivému ohýbaniu definície feminizmu môžu vďačiť za možnosť vyjadrenia svojho pohŕdania feminizmom práve feminizmu. Napriek tomu, že hlavný cieľ prvej vlny bol dosiahnutý, nestalo sa tak pre všetkých, feminizmus bol vtedy totiž exkluzívne pre ženy belošky.
pracujúca
Druhá vlna dunela od 60. do 80. rokov a jej hlavnou agendou bolo odpútanie pohlavia od ‚prirodzene‘ daných rolí. V súčasnosti je naozaj ťažké diskutovať o tom, čo je prirodzené a čo len naučené cez spleť sociálnych konštruktov, ktoré si naša spoločnosť vytvorila, no či už veríte v Bohom pridelené roly a či v Darwinovu evolučnú prirodzenosť, vôbec na tom nezáleží. Keď je človeku prisúdená rola, pri ktorej nemá možnosť finančného príjmu, je uväznený. Domáce násilie, týranie či depresie, žene sa pred druhou vlnou len ťažko dalo osamostatniť a prežiť, nemohla len tak odísť. Samozrejme, nie všetky ženy boli spútané v hrozných násilných vzťahoch, no tá možnosť bola a je strašidelná. Feministky sa nechceli stať krkavčími matkami či prestať variť nedeľné obedy, pointou bol pud sebazáchovy, predídenie nebezpečnej možnosti. V druhej vlne sa prejavili aj silné prúdy feminizmu spojené s Afro-americkým hnutím za ľudské práva v Amerike, ktoré výrazne podčiarkli no aj predefinovali myšlienky a ciele feminizmu.
spoločenská
Tretia vlna prišla v 90. rokoch a priniesla dlho zanedbávaný koncept intersekcionality. Feminizmus bol od tohto momentu pre všetkých, akejkoľvek rasy, národnosti, sexuality či vierovyznania. Poukázal na rozličné úrovne identity človeka a vyplývajúce diskriminácie, ktoré sa pretínajú v rôznych bodoch a útočia v rozličných formách (napríklad žena černoška, ktorá je zároveň moslimka zažíva úplne inú formu diskriminácie ako biela kresťanka). Utvoril sa obraz feministky-rebelky, ktorá nenávidí mužov, šliape patriarchátu na päty a vykrikuje na plné hrdlo o rodovej nerovnosti vo všetkých oblastiach.
Hoci extrémistická časť tretej vlny pomohla vytvoriť negatívny stereotyp feminizmu, netreba zabúdať, že extrémy sa nájdu všade – náboženstvo, politika a vlastne akékoľvek iné myšlienky, s ktorými principiálne súhlasíme sa dajú a pravdepodobne už boli niekým prevrhnuté do extrému. Tretia vlna poukázala na viacero dôležitých rovín diskriminácie, ktoré boli predtým mnohokrát bagatelizované aj samotnými feministkami z predchádzajúcich vĺn. Útočila na systematické aj menej očividné formy nerovnosti, predefinovala ideu o žene a dievčati ako nežnom, krehkom a vždy dokonale upravenom stvorení.
rovnoprávna
Práve prebiehajúca štvrtá vlna je pokojnejšia, jej vplyvy sú ale rázne. Začala sa len nedávno, snaží sa poučiť sa z chýb tých, čo prišli pred ňou, formuje komplexnejšie naratívy rovnosti, vníma patriarchát celistvo a teda upozorňuje aj na neprávosti, ktoré tento spoločenský systém pácha na mužoch. Všimli ste si napríklad značný rozdiel medzi samovraždami u mužov a žien? Zamýšľali ste sa nad spoločenským tlakom, ktorý stavia muža do roly živiteľa? Feminizmus chráni chrbát všetkým. Chceš byť doma s deťmi alebo sa zameriavať na kariéru? Obliekať sa formálne alebo vyzývavo? Chceš pracovať na stavbe alebo učiť v škole? Chceš hrať na klavíri, boxovať či byť vo futbalovom tíme? Nezáleží na tom, čo si vyberieš, ide o to, túto možnosť výberu vôbec mať.
Každý, kto chce rovnosť pohlaví je feministom, aj keď tak možno práve kvôli negatívnym konotáciam tohto pojmu sám neoznačuje. Spochybňovať treba aj zdanlivo neškodné hlasy, ktoré feminizmu ďakujú za dobrú robotu, no tvrdia, že ho dnes už nepotrebujeme. Je pravdou, že sme v otázke ženských práv zdolali už veľký kus cesty, no diskriminácia je stále zakorenená do pratík posúvajúcich sa z pokolenia na pokolenie. Je podprahová, splýva s prostredím a často si ju je možné všimnúť, až keď jej do očí zasvietime baterkou. Tak napríklad, zatiaľ čo muži sú vďaka tvrdej práci ušpesní, ženy sa na svoje pozície prespali, alebo im ich bohatí oteckovia kúpili. Chlpy sú odporné, ale len kým sú ženské a nákupná mánia je chorobou, ale keď má žena dva dni po sebe tie isté šaty, má asi v živote problémy. Dievča by malo sedieť ako dáma, dostavať samé jednotky a keď ju spolužiak ťahá za vlasy, nech neplače, lebo veď sa mu asi len páči.
Štvrtá vlna ešte len prichádza, tlak na nerovnosť je vyvíjaný akademicky, vedecky aj politicky. Ona nechce viac ako máš ty, chce len toľko isto.
no a?
Počuli sme vás po zmene trestného zákona kričať „Naše ženy si musíme chrániť!“ a naozaj si to vážime, no každá ochrana začína informovanosťou o nebezpečenstvách, ktoré reálne hrozia. Venujte viac pozornosti podprahovým útokom, vymažte z repertoárov nevtipné vtipy, ktoré sa omieľali už v minulom storočí a predefinujte si v hlave koncepty, ktorých význam je pre rodovo rovnú spoločnosť esenciálnym. Začnite, prosím, feminizmom.
Autorka je členkou novovzniknutej mladej redakcie .týždňa a študentkou Mediálnych štúdií — Žurnalistiky na University of Groningen.
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.