v stave krízy

Voľby na post prezidenta prichádzajú v čase, kedy vládna koalícia každým ďalším dňom dokazuje to, že najbližšie roky jej vládnutia budú rokmi vendety. Pomsta, ktorú so sebou Fico a ľudia okolo neho prišli vykonať je pomstou za to, že sa v národe v 2018-tom ozvalo svedomie, a ozvalo sa tak nahlas, nečakane a natoľko plošne, že bolo schopné ich prekvapiť, oslabiť a ponížiť. Koalícia svoju pomstu vykonáva ako na personálnej rovine, či už na poctivých vyšetrovateľoch, či prokurátoroch zrušeného ÚŠP, tak aj všeobecne. Fico a jeho garnitúra nenávidí nás všetkých, ktorí sme boli na námestiach vtedy a sme na nich aj dnes. Ich pomsta má spáliť aj nás: izolujú nás proruskou rétorikou, postavia sa na krk slobode kultúry, ohrozia nás poohýbaným trestným právom, rozdrvia RTVS a zastrašia iné médiá, pôjdu proti životnému prostrediu. Chcú, aby boli naše hlavy plné ich klamstiev, aby zamĺkli opozičné názory, aby sme počuli len a len ich zo všetkých strán, z rádia, z televízie, z bulvárnych plátkov zas a znova až kým ich na ruby obrátenej realite aj my celkom nepodľahneme. Koalícia od svojho nástupu závratnou rýchlosťou rozoberá to, o čo Slovensko dlhé roky bojovalo a to, čo si tvrdo vydrelo – demokraciu, slobodu a systém spravodlivosti. Nastoľujú nový Mečiarizmus a teraz nás čaká otázka, či do paláca príde osobnosť s charakterom, akou bol prezident Kováč, alebo niekto bez škrupúľ, kto príde slúžiť. Nie však v prospech národa, ale v prospech Róberta Fica. 

biela vlajka, pohrebné súkno

Prichádzajúce voľby sú hlavne vo svetle posledných prieskumov týkajúcich sa či už prezidentských volieb, tak aj dôveryhodnosti politikov ukazovateľom toho, že sviatok demokracie môže byť zároveň cestou na šibenicu. Peter Pellegrini, ktorého kampaň bola asi taká čestná, ako on sám, pôsobí, že je v sedle. Je populárny, milujú ho starnúce dámy, obľubujú ho bezkonfliktní postarší páni, prezentuje sa ako mierotvorca a ten, ktorý zabezpečí pokoj, po ktorom táto krajina prahne. Je fascinujúce ako touto bielou holubicou k sebe priťahuje elektorát, ktorý inde ako pri urnách očividne holduje sporu a sváru, počúvajúc konšpirátorov, snívajúc o vzkriesení dekády mŕtvych predstaviteľov komunistického režimu a zákazu všetkého mentálne progresívneho. Pokoj, ktorý hrozí, ak by Pellegrini prišiel do prezidentského paláca, je pokojom za cenu apatie voči zjavnej nespravodlivosti na Slovensku, voči utrpeniu na Ukrajine, a aj voči výčitkám našich spojencov o tom, že sa im staviame chrbtom. Ak bude Peter Pellegrini prezidentom, prinesie kľud, pretože nebude odporovať žiadnym hanebnostiam, ktoré navrhne a vykoná koalícia. Ak to pôsobí ako kruté a nepodložené tvrdenie, tak sa len pozrime na to, ako odvážne sa staval na zadné posledného pol roka a budeme mať vytvorenú jasnú predstavu. 

sviatok demokracie

Najväčším deficitom demokracie je to, že naozaj reflektuje želania ľudu, nech už sú hocijaké. Rovnica je jasná. Aký národ, taká vláda. Slováci po polroku znova stoja pred slobodnou voľbou medzi niekým, kto bude demokraciu obraňovať, v tomto prípade Ivanom Korčokom, a niekým, kto ju vníma iba ako výťah k moci, ktorú keď už raz nadobudne, je mu jedno, čo sa s demokratickým režimom v štáte stane. Vláda Róberta Fica sa bude aj ďalej, tak ako doteraz, pokúšať povaliť nosné inštitúcie demokracie a pregumovať kritické myslenie národa natoľko, aby sa jej totalitným praktikám nevzpieral. Ivan Korčok je záruka toho, že prezidentský palác, tak ako tomu bolo za Andreja Kisku a Zuzany Čaputovej, si zachová svoju autonómiu a význam, a nestane sa iba predĺženou rukou koalície. Voľby sú priestorom, kde sa tá časť krajiny, ktorá ešte stále verí v slušnosť, spravodlivosť a dobro (hoci utrpela ťažkú ranu po parlamentných voľbách) musí prísť postaviť za svoje hodnoty. Nám mladým v nich ide o budúcnosť. Aj podľa ich výsledku sa budú mnohí z nás rozhodovať o tom, či zo Slovenska odísť, alebo nie, či sa sem má zmysel vrátiť, alebo radšej zostať v zahraničí. Redaktori mladej redakcie týždňa preto odporúčajú voliť Ivana Korčoka. Vidia v ňom kandidáta, ktorý môže zachovať toľko potrebnú rovnováhu moci v krajine, ako aj toho, kto sa o post prezidenta naozaj uchádza preto, lebo mu na budúcnosti Slovenska úprimne záleží. Na to, aby sme tento štát neodovzdali vládnej garnitúre celý, je potrebné v sobotu prísť k urnám a namiesto pokoja prameniaceho zo zaslepenosti si zvoliť odpor a odvahu. 

Autorka je členkou novovzniknutej mladej redakcie .týždňa a študentkou Klasických štúdií a Anglickej literatúry na Trinity College Dublin.

Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.