jaroslav (Jan Hájek) a Dana (Lucie Žáčková) sú na mizine a jediná možnosť na dočasné privyrobenie si pramení z okrádania susedov v dôchodkovom veku. Sen o ľahko zarobených peniazoch na vykúpenie z finančných problémov sa jedného dňa nešťastnou zhodou okolností zvrhne do tragickej udalosti. Nad mŕtvym starcom v zhorenom dome sa však polícia nepozastavuje, bol to predsa osamelý pán, ktorý sa vyhrážal samovraždou už dosť dlho. Budúcej pani Stodolovej však akosi zachutí moc nad bezbrannými ľuďmi a začína sa v nej prebúdzať strategická ľadová Lady Macbeth z českej dediny. Chtivá po pozornosti s určitou štipkou potreby mentálneho exhibicionizmu sa vnucuje do domov cudzím ľuďom, mení tváre, klame ich a navádza svojho partnera k ďalším krvavým činom.
V súvislosti so žánrom ide o mapovanie práce vrahov, čo však film povznáša, je spôsob, akým sú tieto udalosti zobrazované: jemný prístup k temnej tematike ho akosi „zjedinečňuje“. Nič nie je príliš explicitné, k dotknutým sa stavia citlivo, a hlavnú rolu si uzurpuje samotná štúdia ľúbostného vzťahu dvoch jasne narušených ľudí: jednoduchého muža, čo chce iba normálnu ženu, a ženy schopnej zmanipulovať takmer každého, na koho vrhne pohľad.
Film oslovuje diváka aj prostredníctvom závažného, no často opomínaného problému: čo so seniormi odkázanými iba na občasné návštevy vlastných detí počas sviatkov? Čo s ľuďmi, ktorí celý život zasvätili rodine len na to, aby sa odsťahovala za lepšími možnosťami do veľkých miest na druhej strane krajiny? Tento trend je už nezvratný a rokmi bude iba stúpať – zarovno s ním aj počet ľudí s vrtkavým pocitom šťastia, čo sa kde-tu zjaví iba v momentoch, keď opäť po polroku uvidia ratolesti ich ratolestí. Depresia z osamelosti je na vzostupe a je otázne, či budeme ako spoločnosť schopní pomôcť, aby nezostali, podobne ako v niektorých prípadoch Stodolovcov, naivní pre akékoľvek milé slovo.
Osamelosť však nemusí byť iba vekom, ale aj tým, s kým zdieľate posteľ. Kúzelne mrazivá Žáčková ukazuje, kto je tu skutočným pánom, Hájek sa podobne, ako aj jeho postava vo filme, akosi stráca vo veľkosti osobnosti ženskej predstaviteľky. Nie je to však na škodu, pretože aj publikum sa viac vžije do trýznivého prežívania manžela, ktorý by spravil všetko pre to, aby jeho „nežnejšia“ polovička bola aspoň na okamih spokojná. Aj napriek tomu sa postava Jaroslava nijakým spôsobom neviktimizuje a v očiach diváka zostáva rovnakým vinníkom, ako jeho protipól.
České a slovenské koprodukcie sa v posledných mesiacoch šplhajú, čo sa kinonoviniek týka, na kvalitatívny piedestál. Manželia Stodolovci neváhajú experimentovať s už opozeraným žánrom, prienik do romantického vzťahu dvoch antagonistov dopĺňa hlbšiu vrstvu k uvažovaniu o podstate ľudského zla a potrebe byť viditeľným nielen pre oči spoločnosti, ale aj seba samého.
Autorka je členkou novovzniknutej mladej redakcie .týždňa a študentkou Filmových štúdií na Vysokej škole muzických umení v Bratislave.
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.