marek Vojtko pochádza zo stredného Slovenska, z historického mesta Kremnica. Od stredoškolských čias sa aktivizuje v oblasti kultúry či športu a snaží sa z rodného mesta urobiť atraktívnejšie miesto pre mladých. Aj preto jeho kroky viedli na Pedagogickú fakultu UKF v Nitre, kde študuje učiteľstvo. Od roku 2022 zastáva funkciu podpredsedu Študentskej rady vysokých škôl, v rámci ktorej sa venuje sieťovaniu študentských organizácií, pomáha im s rozvojom a zároveň im radí ohľadom možností získavania finančných prostriedkov na ich projekty.
marek, ako by si Študentskú radu vysokých škôl predstavil? Čomu sa venuje a kto sú jej členovia?
Študentská rada vysokých škôl zastrešuje študentov a študentky z celého Slovenska. Stretáva sa štyrikrát do roka a účastníkmi týchto valných zhromaždení sú delegáti a delegátky všetkých verejných, štátnych a súkromných vysokých škôl na Slovensku. Momentálne ich je okolo deväťdesiat. Na zhromaždeniach riešime aktuálne problémy, napríklad na poslednom z nich sme sa venovali téme umelého navyšovania počtu medikov. Ministerstvo školstva prišlo s návrhom navýšenia počtu študentov medicíny s cieľom zvýšiť počet budúcich odborníkov pracujúcich v slovenskom zdravotníctve. To sa z praktických dôvodov nepáčilo ako študentom, tak ani Slovenskej asociácii medikov, s ktorými tieto postupy neboli vôbec diskutované.
ŠRVŠ takisto pripomienkuje rôzne legislatívne zmeny v zákonoch, ktoré sa týkajú vysokých škôl. Je to našou povinnosťou, keďže sme jedna z troch oficiálnych zastupiteľských reprezentácií vysokých škôl. Patrí tam Študentská rada vysokých škôl, Rada vysokých škôl a Slovenská rektorská konferencia.
ako by mal postupovať bežný vysokoškolský študent, ktorý cíti potrebu niečo na svojej škole zmeniť?
V prvom rade by to mal začať riešiť vnútorne v rámci svojej vysokej školy a keď tam narazí na neochotu, či už zo strany zamestnancov alebo vedenia univerzity, prichádza ten čas, keď by sa mal obrátiť na zastupiteľský orgán, ktorým sme práve my. Najúčinnejšie formouje , že osloví delegáta svojej vysokej školy, no môže kontaktovať aj priamo nás, odpovedáme na maily, no aj na osobné správy cez sociálne siete. Na každý podnet reagujeme. Nie vždy je v našej kompetencii daný problém aj vyriešiť, ale vieme študenta odkázať na iných ľudí alebo organizácie, o ktorých si myslíme, že by mu mohli byť nápomocní.
akou formou zisťujete, aké názory, pripomienky či potreby majú vysokoškolskí študenti?
To je práve to, čo robíme v rámci našich valných zhromaždení formou pracovných skupín. Delegátov jednotlivých vysokých škôl rozdelíme na niekoľko menších skupín, v ktorých zisťujeme, s akými konkrétnymi záležitosťami by potrebovali ich komunity pomôcť a my ako predsedníctvo sme zaviazaní následne to riešiť, advokovať a upozorňovať na to. Čo sa týka nejakej podrobnejšej analýzy potrieb študentov, vnútorný prieskum si robia napríklad aj študentské organizácie jednotlivo, každá na svojej univerzite. Či už cez dotazníky a diskusie, alebo v rámci senátov.
„Nestranný a apolitický je rozdiel. Nepodporujeme žiadnu politickú stranu, no stále vyznávame a zastávame základné demokratické hodnoty.“
aké rozsiahle sú kompetencie ŠRVŠ? Komunikujete aj priamo s vládou alebo inými riadiacimi inštitúciami?
Sme v kontakte priamo s ministerstvom školstva, ale keď sa riešili napríklad spoje verejnej hromadnej dopravy, komunikovali sme aj s inými ministerstvami, či už to bolo ministerstvo dopravy alebo ministerstvo financií. Medzi naše kompetencie patrí najmä upozorňovanie na problémy či formulovanie uznesení. Pomáhame vytvárať spoločenský tlak. Ako konkrétnu situáciu môžem spomenúť otvorený list študentov práva dekanovi ich fakulty, pánovi Burdovi. Študenti v ňom požadovali odbornú diskusiu na tému rušenia špeciálnej prokuratúry a po odmietnutí zo strany pána dekana sa obrátili na nás, so žiadosťou o podporu.
akou formou ste im spomínanú podporu prejavili?
Na jednej strane písomne, vydaním oficiálneho uznesenia, v ktorom sme sa spojili aj s Európskou študentskou úniou, na druhej strane sme sa zúčastňovali jednotlivých akademických senátov, na ktorých sme to riešili. Na hlavnom rokovaní sme oficiálne formulovali náš postoj – podľa nás sa univerzita dostatočne nezastala svojho študenta. Je nemysliteľné, aby samotný premiér útočil na obyčajného študenta, ktorý len chce na akademickej pôde diskutovať o veciach, ktoré priamo súvisia s predmetom jeho štúdia.
bezpochyby ide o veci verejné. Do akej miery sa vy ako študentská rada môžete angažovať v týchto záležitostiach? Čo politické témy?
V našich vnútorných predpisoch je uvedené, že delegáti aj predsedníctvo študentskej rady majú byť politicky nestranné. Samozrejme, nestranný a apolitický je rozdiel. Nepodporujeme žiadnu politickú stranu, no stále vyznávame a zastávame základné demokratické hodnoty.
si taktiež jedným z organizátorov ocenenia Študentská organizácia roka. Koná sa už jej druhý ročník. Vedel by si nám bližšie vysvetliť, o čom táto súťaž je a ako prebieha?
Ide o podujatie, prostredníctvom ktorého sa snažíme spomínané študentské organizácie propagovať, navzájom ich prepájať, no a, koniec koncov, aj oceniť za ich prácu a prínos do spoločnosti. Prebieha to tak, že sa v rámci nominačného formulára priloží činnosť danej organizácie, napríklad formou výročnej správy či správy z projektov, výpisu organizovaných podujatí atď. Na základe týchto dokumentov hodnotiaca komisia pozostávajúca z odborníkov z ministerstva školstva, Slovenskej rektorskej konferencie, Rady vysokých škôl, Rady mládeže Slovenska, Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku a nakoniec z našej Študentskej rady vysokých škôl vyhlási víťazov. Medzi posudzované kritériá patrí napríklad dosah, inovatívnosť, inklúzia či celospoločenský prínos danej študentskej organizácie.
ako spomínané podujatie v praxi vyzerá?
Nazval by som to takou poloformálnou akciou. Nominovaní, členovia komisie aj hostia prichádzajú slušne oblečení, no spoločenské šaty či obleky nevyžadujeme. Čo sa týka priestorov, minulý rok sa to uskutočnilo v Átriu Filozofickej fakulty UK, v tom čase tam bola aj umelecká výstava, ktorá dotvárala príjemné prostredie. Prednieslo sa pár slov, prejav mal napríklad aj štátny tajomník Michal Fedák, výhercovia si prebrali ceny. To bola tá formálna časť, no potom nasledovala tá neformálnejšia pri cateringu, kde mali zástupcovia jednotlivých spolkov možnosť navzájom sa spoznať, vymeniť si skúsenosti.
„Chceli sme urobiť niečo, čo vyzdvihne študentské organizácie, ktorých je momentálne na Slovensku vyše 70.“
aká študentská organizácia v tebe osobne zarezonovala?
Oceňujem najmä prácu študentských parlamentov na jednotlivých univerzitách, ktoré združujú všetkých aktívnych študentov a študentky. Ja osobne mám rád organizácie, ktoré sú zamerané na oblasť zdravotníckych vied ako napríklad minuloročný výherca ocenenia Študentská organizácia roka Slomsa (Slovenská asociácia študentov medicíny). Veľmi si cením organizácie, ktoré nie sú len zdrojom zábavy pre študentov, ale majú aj pridanú hodnotu vo forme neformálneho vzdelávania, ktoré poskytujú. Či už ide o spomínané zdravotnícke vedy alebo humanitné vedy, umenie, sociálne či právne vedy.
ako vznikol nápad udeľovať takéto ocenenie? Hľadali ste inšpiráciu aj za hranicami? Sú podobné súťaže v zahraničí štandard?
Zahraničím sme sa zvlášť neinšpirovali, nezisťovali sme, či aj mimo Slovenska fungujú podobné formáty. Bol to nápad, ktorý som konzultoval ešte s bývalým podpredsedom študentskej rady. Chceli sme urobiť niečo, čo vyzdvihne študentské organizácie, ktorých je momentálne na Slovensku vyše 70. Naším cieľom bolo hlavne vytvoriť priestor, kde sa budú tieto organizácie môcť stretnúť, spoznať, zdieľať výzvy, ktorým čelia, navzájom sa motivovať. Ocenenie je len taká príjemná bodka. Vážime si ich prácu a aj širšia verejnosť by mala vedieť o tom, akých šikovných mladých ľudí tu na Slovensku máme.
ako prebiehala praktická príprava podujatia? Kde ste hľadali finančnú podporu?
Ako študentská rada máme vyhradený svoj rozpočet, čiže sme sa snažili hýbať v rámci tohto rozpočtu, no máme aj sponzorov. Minulý rok nám sponzorsky veľmi pomohla Kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku. Väčšinu výdavkov však stále pokrývame z našich zdrojov.
angažovanosť mladých je dnes výraznou témou. Kde je podľa teba dobré začať? Kde sa môžu mladí dostať do kontaktu s rôznymi organizáciami a spolkami?
Existujú organizácie, ktoré pôsobia na vysokých školách po celom Slovensku. Úplne stačí, keď je študent aktívny a snaží sa participovať na veciach verejných. Podľa mojej vedomosti nie sú obmedzenia, ktoré by limitovali, kto sa môže a kto nemôže stať súčasťou takýchto organizácií. Čo sa týka podmienok, závisí to od toho, ako to majú jednotlivé spolky nastavené vnútorne, no ak by sa aj konalo menšie výberové konanie, je to len z dôvodu, aby sa eliminovali ľudia, ktorí to robia čisto v snahe získať nejaké benefity, napríklad body navyše na internát a podobne.
aké výhody vidíš v participácii v študentských organizáciách? Pre členov aj spoločnosť.
Mne osobne to dalo veľa skúseností, či už organizačných alebo komunikačných, cítim väčšiu pripravenosť na život po vysokej škole. Človek, ktorý je súčasťou študentských organizácií, má oproti ostatným výhodu aj v tom, že je už ostrieľanejší. Pomôže to aj pri písaní životopisu, pre mnohé firmy a zamestnávateľov je atraktívne, keď vidia, že je uchádzač aktívny už v mladom veku. Okrem toho, veľa z týchto organizácií poskytuje spomínané neformálne vzdelávanie. Edukujú v mnohých oblastiach a ,,produkujú“ ľudí, ktorí sú nakoniec veľkým prínosom nielen pre svoje okolie, ale pre celú spoločnosť.
alexandra Maťoľáková je členkou novovzniknutej mladej redakcie .týždňa a študentkou Žurnalistiky na Univerzite Komenského v Bratislave.
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.