čo študuješ a kde? Čo je náplňou tvojho odboru?
Študujem v holandskom meste Maastricht a môj odbor sa volá Liberal Arts and Sciences alebo teda Slobodné umenia a vedy. V rámci toho je mojím zameraním Zdravie, výživa a psychológia, pričom ide o holistické štúdium zdravia ako celku. Moje štúdium krásne prepája, že zdravie tvorí telo a myseľ, nie iba telo alebo iba myseľ, ako to spoločnosť väčšinou rozdeľuje.
Neskôr sa dá špecificky zamerať na manažment v oblasti zdravia alebo potravinovú bezpečnosť, tento odbor má naozaj široký záber. Je to veľmi personalizované v zmysle, že študenti majú za celé 3 roky bakalárskeho štúdia iba 4 predmety, ktoré sú povinné. Zo zvyšných 26-tich si každý vie nakombinovať plán podľa seba.
prečo si sa rozhodla ísť študovať do zahraničia?
Keď som odchádzala zo Slovenska, priam som utekala. Po strednej škole som mala pocit, že u nás nemáme zaujímavé odbory mimo tých najbežnejších, typu psychológia, právo či medicína. Vnímala som, že iné krajiny v Európe ponúkajú oveľa viac špecifických, kreatívnejších a výnimočnejších odborov, kde si študenti naozaj vedia nájsť vlastnú špecializáciu. Odkedy tu žijem, pochopila som, že kvalitu života v krajine tvoria ľudia, ktorí tam žijú, nie krajina samotná. Preto je mojou víziou vrátiť sa raz naspäť a doniesť domov kúsok toho, čo som sa tu naučila. Slovensko stále veľmi milujem a mám pocit, že tam patrím, na druhej strane veľmi, až priam sebecky, využívam vymoženosti Holandska, či je to kvalita životná alebo tá študijná.
baví ťa tvoj odbor?
Rozhodne. Mamina si stále robí srandu, že ja som ten najšťastnejší vysokoškolák na celom svete a musím povedať, že je to naozaj pravda, pretože som si tento odbor doslova vysnívala. Svoju školu milujem aj preto, čo už som spomínala - každý si vie vymodelovať a zvoliť to, čo ho zaujíma. Na našom odbore si študenti väčšinou vyberajú buď výživovú alebo psychologickú oblasť, no ja som sa rozhodla ísť interdisciplinárnou cestou. Ako ďalej kráčam akademickým životom, moja vízia budúcnosti sa formuje tým smerom, ktorým postupne zisťujem, že chcem ísť.
aké sú najzaujímavejšie predmety, ktoré si si na svojej interdisciplinárnej ceste navolila, alebo ich, naopak, mala ako povinné?
Najzaujímavejší je pravdepodobne ten, ktorý mám aktuálne – Humanitné lekárske vedy, myseľ a telo: Štúdie normálneho a abnormálneho. Na tomto predmete sa učíme o tom, kto to vlastne určuje, alebo ako spoločnosť rozhoduje, rozpráva či premýšľa o tom, čo je prijateľné a čo nie. Príkladom sú aj mentálne poruchy – prečo sa označujú ako poruchy? Prečo je porušená myseľ nenormálna a neporušená myseľ normálna, keď aj štatistika hovorí, že 1 z 1000 ľudí trpí nejakými mentálnymi ochoreniami a takmer každý jeden z nás má vlastné prežívanie či traumy, ktoré nejakým spôsobom oslabujú myseľ? Tento predmet sa snaží vysvetliť a ponúknuť čo najširšiu perspektívu toho, ako rozmýšľame o tom, že sme nažive, že sme zdraví, akí sme rozdielni, ale aj ako kultúra, spoločnosť a krajina, z ktorej pochádzame, predurčuje náš prístup k samým sebe, k náboženstvu či posmrtnému životu. V podstate všetko, všetko čo sa týka zdravia či už toho fyzického, alebo psychického.
čo táto škola ponúkne absolventovi do života?
Disciplína, schopnosť naučiť sa žiť, pracovať, byť zodpovedný sám za seba v tom najlepšom slova zmysle. Naučiť sa počúvať svoje telo a porozumieť, kedy je zdravé prekračovať svoje limity a kedy naozaj treba urobiť ten krok dozadu a povedať si: „Dobre, teraz naozaj nie je v mojich silách tlačiť na seba, pretože to už pôjde na úkor môjho mentálneho zdravia.“ Čo sa týka uplatnenia do budúcna, je toho veľa. Môj odbor, ako som povedala na začiatku, sa volá Liberal Arts and Sciences. Ku „Sciences“, alebo teda „Vedám“, patrí biológia a fyziológia ľudského tela, no a potom je tu tá druhá cesta, z ktorej sa dá robiť psychológia ako taká, klinická psychológia alebo práca s mentálnymi ochoreniami.
archív respondentky
Dá sa to však zobrať aj viac holisticky a teda navigovať konceptom zdravia inak, neoddeľovať psychológiu a fyzické zdravie, ale hovoriť o nich ako o celku, pretože to, čo jeme, predurčuje to, akí sme, a to, akí sme, súvisí s tým, čo jeme. Máme aj manažmentovú divíziu, či už ide o vymýšľanie a obohacovanie nových potravín o rôzne makro alebo mikronutrienty, ako napríklad pridávanie vitamínu B12 do sójového mlieka, pretože ho vegáni nemajú odkiaľ čerpať, alebo o výrobu funkčných potravín, napríklad používanie proteínu z mikrohríbov alebo pomletých svrčkov na múku, pretože vo svete neexistuje dostatočný zdroj živočíšneho proteínu.
akému človeku by si tento odbor odporúčala?
U nás na odbore sa stretávam s ľuďmi, ktorí majú veľmi rozličné záujmy či zamerania a pochádzajú z úplne rozdielnych stredných škôl, takže sa to dá ťažko zovšeobecniť. Ja som si napríklad pár rokov dozadu prešla rôznymi poruchami príjmu potravy. Bol to môj mostík k tomuto štúdiu, pretože som chcela pochopiť svoje zdravie, ktoré som si v minulosti narušila zlými rozhodnutiami, aj to, čo ma viedlo k tomu, aby som uchopila tieto nezdravé návyky cez poruchy príjmu potravy. Potrebovala som pochopiť súvislosť medzi mentálnym a fyzickým aspektom týchto problémov, aby som v budúcnosti vedela pomôcť ľuďom, ktorí si prechádzajú podobnými problémami.
Ľudské zdravie by malo byť dôležité pre každého a teraz nemyslím to, že musíme papať veľa vitamínov a musíme dostatočne spať, športovať, aby sme boli zdraví. Tento odbor je pre každého, kto má aspoň trochu chtíču pochopiť svoje zdravie, pochopiť to, ako premýšľame, ako sa cítime, ako interagujeme s inými ľuďmi a ako to vplýva na to, čo jeme a ako sa cítime. Prečo sme, niekedy keď zjeme obed, strašne unavení a hneď zaspíme? Prečo, keď si dáme výživné raňajky, v ktorých je veľa vitamínov, máme zrazu kopec energie a pocit, že by sme vedeli dobyť celý svet?
čo je tvoja vízia po skončení školy?
Ja by som sa chcela venovať holistickému koučingu, ktorý bude prepájať koncepty mentálneho a fyzického zdravia. Chcem pracovať s ľuďmi, ktorí by potrebovali nejakú zmenu, no nie sú si úplne istí akú alebo kde začať. Situácia, ktorá v dnešnej modernej spoločnosti často nastáva je, že sa „pacient“ musí rozhodnúť - buď ide k výživovému poradcovi alebo k psychológovi. Pôsobí veľmi čiernobielo. V mojom odbore je známy pojem brain-gut connection (prepojenie mozog-črevný mikrobióm).
Celá neuroveda, neuróny, ktoré máme v mozgu, súvisia s enzýmami, ktoré máme v tele. Chcela by som vysvetľovať ľuďom, čo to znamená byť zdravý a ako mať svoje zdravie pod kontrolou. Normálna bolesť alebo normálny diskomfort, ktorý by človek mal pociťovať, je nulový. To, že mávame migrény, nie je normálne. To, že mávame nafúknuté brucho, nie je normálne. To, že mávame problémy s trávením, aj keď sa snažíme naučiť sa s tým žiť, nie je normálne. Prečo by sme nemohli žiť najlepšie ako vieme a zároveň najlepšie ako sa dá?
Maaschritská Univerzita, Holandsko
186. miesto v rebríčku najlepších univerzít na svete
74. miesto v rebríčku najlepších univerzít Európy
je členkou novovzniknutej mladej redakcie .týždňa a študentkou Filmových štúdií na Vysokej škole muzických umení v Bratislave.
V rámci mladej redakcie sme sa rozhodli spustiť projekt „ČO LEN Z TEBA BUDE?“ zameraný na priblíženie populárnych aj tých menej známych odborov očami ich študentov a absolventov. Chceme tak pomôcť rozhodnutým či váhajúcim stredoškolákom dostať sa k reálnym informáciám aj osobným skúsenostiam mladých zo štúdií na vysokých školách na Slovensku a aj v zahraničí. Krátke rozhovory, alebo teda diely tejto série budú počas nasledujúcich týždňov vychádzať takmer každý druhý deň, v kategórii .mladí. Budeme vďační za akékoľvek odporúčania odborov, ktoré by sme mali spracovať, alebo konkrétnych aspektov, ktoré by vás v rámci rozhovorov zaujímali.
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.