slovensko čaká obdobie normalizácie. Rada by som napísala, že nás čaká obdobie mečiarizmu, no to by vyžadovalo, aby v sebe Peter Pellegrini našiel Michala Kováča a stal sa protiváhou Robertovi Ficovi. Je možno nefér lámať nad ním palicu skôr než je v úrade, no nič z jeho doterajšej kariéry nenasvedčuje tomu, že by sa skutočne chystal svojmu bývalému šéfovi robiť v prezidentskom paláci brzdu. Peter Pellegrini je konformný, ohybný a ľahko sa adaptuje – je zaryte proeurópsky, vzápätí k sebe vábivým hlasom volá voličov Štefana Harabina. Očakávať, že v sebe odrazu nájde hodnoty, ktoré doteraz nemal, je naivné. Nesmierne rada by som sa mýlila. 

Tieto voľby boli naozaj referendom, akokoľvek bolestivé je toto priznanie. Účasť bola výnimočne vysoká, presiahla 60 percent, je preto férové uznať, že vypovedajú o tom, že väčšina Slovenska si želá žiť vo svete, aký ponúka Robert Fico, a s ním aj Peter Pellegrini. Opozičné spektrum sa tu pritom netrieštilo, pomerne jasne sa postavilo za Ivana Korčoka, svoju podporu aj nahlas komunikovalo. Aj voliči z prozápadného a prodemokratického spektra sa spojili a je možno úsudiť, že Ivan Korčok k sebe pritiahol drvivú väčšinu z nich. No viac nás nie je. Toto je naše maximum, sme v menšíne. Je to síce zlé, no je dobré, že vieme, na čom sme. 

Stále je to však takmer polovica. Toto nové poznanie musí predefinovať, ako sa vnímame, ako oslovujeme iných a kde môžeme hľadať potenciál na zmenu.

Hľadať pozitíva možno pôsobí hlúpo, ale voľby prezidenta so sebou prinášajú aj jednu dobrú správu - to, ako sa tu spolupracovalo na protestoch, ale aj v aktívnej kampani Ivana Korčoka. Modrý Liptov, Prešov, Košice, Banská Bystrica a Zvolen spred dvoch týždňov sa možno teraz zdajú vzdialené, no sú ukazovateľom nielen toho, že bratislavská liberálna kaviareň sa postupne mení na franšízu s pobočkami vo všetkých krajských mestách, ale najmä toho, že už nie je iba liberálna. Presso v nej popíjajú už aj konzervatívnejší voliči. Opozičné strany urobili to, čo od nich málokto očakával – vyzliekli si ideologické obleky a navliekli sa do spoločnej rovnošaty. Pochopili, že diskusiu môžu viesť len v takej krajine, ktorá je dostatočne demokratická a slobodná na to, aby im ju umožnila. 

bolo to všetko zbytočné?

Čo má dnes spájať, ak sa nádej pominula? Čakajú nás roky, keď ľudia, ktorí nebudú chcieť zatvoriť oči pred zlom, budú stáť pred ťažkými výbermi – ich vlastná krajina im bude strpčovať život, ak sa odmietnu podvoliť. Bude preto dôležité stáť jeden pri druhom bez ohľadu na to, kto je a kto nie je „slniečkár“ či katolík. Skutočne temná doba na Slovensku nastane len vtedy, ak sa roztratí to, čo stálo na námestiach spolu.

Volebnú noc som strávila zahltená správami od kamarátov. Jeden za druhým mi predostierali svoje plány. Brno, Praha, Viedeň, Nemecko, Holandsko, preč, inam, toto je koniec, tu to nemá perspektívu, tu nás nechcú, toto nie je krajina pre nás. 

Je to úplne férové, pre mnohých z nich Slovensko nebude bezpečné, ak budú chcieť zostať autentickými. Odchod mladých už nie je o veľkých snoch, je o túžbe po decentnom živote v demokratickej krajine. Naša mladá odchádzajúca inteligencia sa cíti vyhnaná svojou vlasťou. Študovať a žiť v zahraničí už nie je euforická jazda, je to obzeranie sa cez rameno, čo moji rodičia, čo moji súrodenci, čo moji kamaráti, čo môj domov? 

Je pochopiteľné chcieť odísť, je to takmer prirodzený reflex. No mladí súčasne milujú svoje mestá, obce a regióny, a radi by sa vrátili. No obávajú sa, lebo tým riskujú svoju budúcnosť. Je preto aj na staršej generácii, aby teraz mladých motivovala, aby im ukázala, že za túto krajinu chce bojovať spolu s nimi. Môže im ukázať, prečo na nich teraz záleží. Dobrým štartom bude, ak ich začne počúvať. Možno prekvapí, akí odhodlaní dnes mnohí mladí sú.      

Peter Pellegrini dnes v noci vyhral prezidentské voľby. Ja som slovenská študentka v zahraničí. A viac než kedykoľvek predtým viem, že chcem ísť naspäť domov. 

Autorka je členkou novovzniknutej mladej redakcie .týždňa a študentkou Klasických štúdií a Anglickej literatúry na Trinity College Dublin.

Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.