s možnosťou ovplyvňovať spravovanie vecí verejných a reprezentovať nás v zahraničí zohráva prezident v našej krajine významnú rolu. Napriek tomu, nie každý v tejto funkcii dokáže zaujať tak dôležité miesto, podmienené suverenitou, osobnou integritou a kompetentnosťou dotyčnej osoby. Ak sa však tieto kvality spoja a pridá sa k nim ešte aj veľká podpora a dôvera verejnosti, prezident získava naozaj silné postavenie. Moc prezidenta potom nevyplýva len z jeho oficiálnych kompetencií, ale takisto z váhy hlasu a jeho samotného postoja, ktorý vie byť častokrát rovnako dôležitý. A práve to bol prípad Zuzany Čaputovej.
spojenie s moderným svetom
Prezidentka Čaputová od začiatku výkonu svojej funkcie reprezentovala prozápadnú politiku s dôrazom na princípy liberálnej demokracie. Jej vystupovanie pôsobilo nanajvýš štátnicky, no zároveň ľudsky a prirodzene. Dokázala sa prihovoriť menšinám a naplno sa ich zastať, tak ako po streľbe na Zámockej. Neprijala aroganciu moci, typickú pre garnitúru Smeru a SNS, ani infantilnosť a nezrelosť vlád Matoviča a Hegera. Svojimi zásadovými a principiálnymi postojmi sa prirodzene dostávala do konfliktu s vládou, nech už to bola ktorákoľvek, no napriek tomu nikdy neskĺzla do osobnej či konfrontačnej polohy a zostala korektnou. O jej mnohých kritikoch a oponentoch sa to už, bohužiaľ, povedať nedá. Slovom, Zuzana Čaputová výrazne približovala Slovensko štandardom „starých“ demokracií. Veľa ľudí cítilo pri prezidentke to, čo už dlho nie – hrdosť na svoju krajinu, na jej predstaviteľov, a to je pre dozrievanie krajiny neoceniteľné.
„Prinášala kompetentnosť, dôležitú zmierlivosť a snahu o politický dialóg.“
Z tohto dôvodu sa často zdalo, a nie len nám, že Slovensko na tom ani zďaleka nie je až tak zle, ako sa zvykne hovoriť. Dokonca aj v zahraničí sme boli vnímaní ako moderná západná krajina a na tom mala nespochybniteľne rozhodujúci podiel práve Zuzana Čaputová. Je až zarážajúce, ako dokáže jedna osoba spôsobiť také zlepšenie obrazu celej krajiny. Prezidentka bola, a nie len pre nás, symbolom Slovenska, ktoré si ctí slobodu, pravdu a demokraciu. Obávam sa, že spolu s jej odchodom odchádza na istý čas aj takéto Slovensko.
garancia spravodlivosti a rovnováhy
Zuzana Čaputová nastupovala do funkcie so silným osobným príbehom boja za spravodlivosť, a práve to sa stalo aj jej volebným sloganom. Bola to prirodzená reakcia na korupciou prehnitú verejnú správu, na hrôzostrašné prepojenia mafie na vládnych politikov a na zámerne paralyzované súdnictvo a prokuratúru. Počas celého svojho pôsobenia bola skutočným garantom ústavnosti, v sporných okamihoch sa obracala na Ústavný súd a rešpektovala rámce svojich kompetencií. Aj vo svetle udalostí okolo novely Trestného zákona sme opäť raz zreteľne videli, aký význam má skutočná nezávislosť Prezidentského paláca, zaručujúceho mocenskú rovnováhu v krajine. Obávam sa, že spolu s prezidentkiným odchodom odchádza aj táto posledná záruka.
precitnutie do reality
Môžeme mať akokoľvek opodstatnené námietky k výkonu mandátu Zuzany Čaputovej, dozaista nájdeme aj mnoho jej objektívnych chýb, avšak jej spoločenský prínos zostane aj napriek tomu nesporný. Pre mňa osobne bola naozajstnou prezidentkou s veľkým P, tak ako Masaryk a tak ako Havel. Prinášala kompetentnosť, dôležitú zmierlivosť a snahu o politický dialóg. Svojou kultivovanosťou ukazovala spoločnosti, že politický, ale aj ten celospoločenský dialóg nemusí a nesmie byť agresívny a hulvátsky. Prinášala nám skutočný závan modernej vyspelej krajiny, ktorý sme si, nanešťastie, vyhnali sami.
Zdá sa, že to, čím bola pre nás Zuzana Čaputová v dnešných dňoch prehráva. A to poriadne. Možnože si až teraz naplno uvedomíme, aký nenahraditeľný jej hlas v pozícií prezidentky bol. Bohužiaľ, na to, aby sme ako moderná západná krajina nielen pôsobili, ale aby sme ňou aj naozaj boli, potrebujeme oveľa viac, ako jednu skutočnú štátničku. Tak či onak, za svoj prínos si zaslúži našu veľkú vďaku a uznanie. Pretože pani prezidentka Čaputová reprezentovala to najlepšie v nás.