nie je to človek, ktorého by sme chceli vo svojom blízkom okolí, ale radi si hovoríme „musím uznať, toto zahral dobre.“ Filmy, literatúru a celkovo fikciu tieto dojmy oživujú, ale keď takto začneme idealizovať reálne historické postavy, mafiánov alebo politikov, z uznania sa môže rýchlo stať idealizácia, a tá veľmi rýchlo zatieni zdravý úsudok. Poďme sa porozprávať o Ficovi.
Fico má okolo seba kult osobnosti. A teraz nenarážam na jeho milujúce obecenstvo na dňoch MDŽ, myslím ten negatívny typ kultu osobnosti, ktorý mu budujeme my, z druhej strany. Zakaždým, keď čokoľvek povie alebo spraví, hovoríme o tom, akú nastavil opozícii pascu, aký je geniálny taktik a predsa by nič nerobil a nepovedal len tak náhodou. Jedného dňa, len pár mesiacov dozadu, z ničoho nič nadhodil pre KDH tému zákazu „superpotratov“. Nikto dodnes nevie, čo tým myslel, a zrejme to ani podľa neho nebol jeho najsvetlejší moment, keďže sa k tomu nikdy nevrátil. Ale nezabudnem, ako som na druhý deň čítal úvahy a komentáre, aký cieľ tým asi sledoval, ako tým už začal „vykosťovať“ KDH, a že z neho predsa slová „nevypadávajú len tak zbytočne“.
Robert Fico nie je génius. Politický ani žiadny iný. Jeho právnickú kariéru už od začiatku definujú samé zlyhania. Šesť rokov zastupoval Slovenskú republiku pred Európskym súdom pre ľudské práva, a celých tých šesť rokov prehrával jeden prípad za druhým. Nevyhral ani raz. Odkedy pôsobí v politike, stal sa autorom niekoľkých protiústavných zákonov a dvakrát nedokázal ani len sformulovať referendum tak, aby bolo v súlade s ústavou. Jeho neschopnosť zďaleka nekončí pri stretnutiach s ústavným právom. Neustále novelovanie novely trestného zákona, ktoré Ficova vláda od začiatku roka predvádza, je ďalší znak amaterizmu.
A vôbec, v čom máme vidieť tú Ficovu genialitu? Rozdávať ľuďom peniaze zo štátnej kasy, ktorú ste prevzali plnú, bičovať emócie v témach, ktoré sa už dávno uchytili vo všetkých dezinfoskupinách, čítať noty z Kremľa, hádzať zodpovednosť za všetky svoje chyby na ostatných (predošlé vlády, mimovládky, opozíciu atď.), na tom nie je nič ťažké. Minimálne je to ľahšie ako budovať reálne hodnoty, riešiť skutočné politické výzvy a prijať zodpovednosť za vlastné prešľapy. Jediné, čo bráni bežnému, ničím výnimočnému, priemerne inteligentnému človeku stať sa Ficom, je chrbtová kosť.
„Robert Fico nie je génius. Politický ani žiadny iný.“
Tejto ilúzie o Ficovej politickej genialite sa musíme vzdať, lebo má na slovenskú politiku reálne dôsledky. Povesť politického šachistu mu dáva priamu moc určovať naratív - všetci čakajú, čo asi povie Fico. Keď si začiatkom týždňa ku sebe zavolal poslancov z KDH a PS na prerokovanie konsolidačného balíka, médiá opozíciu od začiatku varovali, že to je Ficova pasca. Vraj ak sa zúčastnia, Fico to len okomentuje, že opozícia nepriniesla žiadne vlastné argumenty ani riešenia. A tak sa aj stalo. Ale na druhej strane, na tlačovke o svojom postupe predseda PS Michal Šimečka vysvetľoval, že na to rokovanie pôjdu, lebo keby nešli, tak by ich Fico zasa obvinil z nezáujmu riešiť kľúčové problémy Slovákov. A tak by sa aj stalo. Bez ohľadu na to, čo by opozícia spravila, vždy sa dá upliesť naratív o tom, akú Fico pripravil pascu.
Na druhej strane Fica ťažko niekedy zastavila myšlienka, čo na kroky jeho vlády povie Šimečka. Keď Susko oslobodil Dušana Kováčika, právoplatne odsúdeného za korupciu, bol to absolútne zbytočný prejav arogancie, provokácia verejnej mienky len pre oslobodenie jedného človeka. Keby sa niekto z vlády pozastavil nad tým, čo na to povedia médiá a Šimečka, nikam by sa nepohli, veď opozícia od volieb razí tvrdú líniu, že Ficovi a jeho vládnej družine ide len o očistenie vlastných ľudí. Ale úspech Smeru čiastočne spočíva v tom, že ich nikdy nezaujímalo, čo na to povie Šimečka.
Celá táto hra je nezmysel. Je to ako hrať šachy s protivníkom, o ktorom ste si sami nahovorili, že je génius, a tak sa sami sparalyzujete nekonečnými úvahami o tom, koľkými spôsobmi vám v ďalších desiatich ťahoch môže naložiť. Akurát to často ani nie je pravda a vy sa v jednom bode pristihnete, že hráte sami proti sebe.