slovensko je krajina neobmedzených možností. Ešte aj každý člen vlády si u nás môže vymyslieť a žiť svoj vlastný príbeh. Čo na tom, že sa ich príbehy navzájom vylučujú? Tak napríklad: Eštok jeden deň tvrdí, že Fico si od SIS vypýtal správu o pokuse o jeho atentát. Fico to na druhý deň nazve čistým nezmyslom, a že vraj ak si ju niekto pýtal, tak opozícia na výbore pre kontrolu činnosti SIS. Potom príde Pavol Gašpar a povie, že si ju v skutočnosti neobjednal nikto, pretože SIS nepracuje na politickú požiadavku. A hneď nato zasa príde ministerstvo vnútra s opravou, že Eštok sa len pomýlil a myslel inú správu, ktorú SIS už naozaj robí na Ficovu požiadavku.
kde je v tomto koaličnom mlynčeku na dezinfo pravda?
Hneď ako Fico vyhlásil, že správu si v skutočnosti mohla vyžiadať iba opozícia, sme sa obrátili na Jaroslava Spišiaka – jedného zo spomínaných opozičných členov výboru pre kontrolu činnosti SIS. „Fico je v danej veci v procesnom postavení poškodeného a teda má vo vymedzenom rozsahu prístup k informáciám z trestného spisu,“ povedal. Je teda celkom možné, že keď sa Fico v médiách oháňal útočníkovými „opozičnými konexiami“, citoval zistenia SIS z oficiálneho vyšetrovania, nie osobitnej správy.
Osobitná správa SIS by navyše podľa Spišiaka priamo ohrozovala integritu skutočného vyšetrovania. „Ak SIS zistí skutočnosti dôležité pre toto konanie, je povinná odstúpiť ich orgánom činným v trestnom konaní. Akákoľvek správa SIS prezentovaná mimo trestného konania môže ovplyvniť a spochybniť trestné konanie a dokonca aj rozhodovanie pred súdom. Všetky zistenia SIS musia byť vykonané ako dôkazy v trestnom konaní, ak sa to nevykoná nemôžu byť prezentované ako relevantné fakty, lebo môžu ovplyvniť konanie orgánov činných v trestnom konaní a aj súdov. Išlo by len o spravodajské informácie a nie dôkazy,“ argumentuje Spišiak, „premiér toto vie a preto sa nechce verejne blamovať, že on si takúto informáciu vyžiadal.“
ako sa v tom celom vyznať?
Nuž, nejaká správa SIS o atentáte buď existuje, alebo nie. Čo vieme naisto je, že ak existuje, opozícia si ju neobjednala. Podľa Spišiaka si členovia výboru žiadnu správu od SIS nežiadali. „Opoziční poslanci, členovia výboru pre kontrolu SIS, sa dožadovali informácie o tom, či sa SIS zaoberá hrozbami možného ďalšieho útoku na ústavného činiteľa, nakoľko premiér verejne hovoril o takejto hrozbe. Ja osobne som verejne vyzýval kompetentné štátne orgány, aby vyjadrenia premiéra brali vážne, aby tak mohli zabrániť ďalšiemu možnému útoku. Opoziční poslanci žiadali zriadenie osobitnej parlamentnej komisie, v ktorej by mala rovnomerné zastúpenie opozícia aj koalícia. Poslaním tejto komisie by bolo skúmanie spoločenských javov, ktoré mohli viesť k útoku na premiéra, samozrejme mimo trestného konania,“ povedal Spišiak, „správu, ktorú by vypracovala SIS sme nežiadali, nakoľko by bola nedôveryhodná vzhľadom na osobu riaditeľa SIS a zároveň by bola irelevantná pre trestné konanie, ktoré je v tejto veci jediné smerodajné. lebo by „bola aj tak nedôveryhodná vzhľadom na osobu riaditeľa SIS a zároveň by bola irelevantná pre trestné konanie, ktoré je v tejto veci jediné smerodajné,“ dodal. Ficova verzia teda nesedí.
Ďalší fakt, čo vieme naisto je, že Fico pre politické body marí vyšetrovanie svojho vlastného atentátu. Spišiak tvrdí, že „premiér si môže vyžiadať informácie od SIS, ak sú takéto informácie dôležité pre jeho rozhodovanie ako predsedu vlády. V tomto konkrétnom prípade je vedené trestné konanie a Generálny prokurátor rozhodol o informačnom embargu a teda len on môže poskytovať informácie ak sa tak rozhodne.“ Právo vyžiadať si informácie však automaticky neznamená, že je dobrý nápad vyťahovať ich na verejnosť.
„Ďalší fakt, čo vieme naisto je, že Fico pre politické body marí vyšetrovanie svojho vlastného atentátu.“
„Vzhľadom k rozhodnutiu Generálneho prokurátora by mal aj on zvážiť informovanie verejnosti. Samozrejme, ak mu ide o objektivitu trestného konania a nie o ovplyvňovanie verejnej mienky smerom k verzii, ktorú verejne prezentuje,“ hovorí Spišiak.
aká je pointa celého tohto chaosu?
Spišiak hovorí, že úmysel premiéra je od začiatku jasný. „On útok na jeho osobu prezentuje ako priamy dôsledok opozičnej politiky a toto ďalej stupňuje verejnými vyhláseniami, ktorými akoby sa toto potvrdzovalo a snaží sa svoje tvrdenie oprieť o zistenia štátnych orgánov, ktoré prezentuje pred ich konečným spracovaním. Týmto sám zapríčiní, že rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní a súdov budú môcť byť považované ako nedôveryhodne a to ak budú akékoľvek. Jedna časť spoločnosti im nebude veriť, ak budú v rozpore s tvrdeniami premiéra a druhá časť ak budú s nimi v súlade. Takto by sa predseda vlády nemal správať.“
Minister vnútra sa v celej veci Spišiakovi javí ako „najväčší amatér“. „Zrejme nepochopil úmysel premiéra. Dokonca ho priamo menoval v súvislosti, v ktorej on nechcel figurovať. V prípade, že mu išlo o objektivitu a pravdu sa nemal vykrúcať a svoje tvrdenie korigovať to on je nadriadený všetkým zložkám Policajného zboru, ktoré evidentne zlyhali pri samotnom zabezpečovaní ochrany predsedu vlády. Toto videl celý svet a v tom duchu sa k tomu vyjadrovali všetci naši a aj svetoví odborníci. Minister vnútra to vedel hneď, cítil zodpovednosť a preto sa snažil v prvých vyjadreniach zbaviť zodpovednosti a tvrdil, že išlo o útok osamelého vlka a nedalo sa mu zabrániť. Následne všetky kroky smerovali k tomu, aby sa verejnosti poskytovali informácie, ktoré majú navodiť dojem o rozsiahlom spiknutí proti predsedovi vlády,“ zhodnotil.
Buď niekto z vlády klame, alebo sebavedome reční na kameru a pritom netuší, čo sa reálne deje. Alebo aj aj. Či už sa tento chaos deje zámerne alebo omylom, z tohto proste nevyjdú bez toho, aby bol aspoň jeden z nich klamár alebo amatér. „Zaujímavé bude sledovať vyjadrenia SIS a prípadne jej zistenia prezentované v nejakej správe, potvrdzujúce tvrdenia premiéra. V tomto prípade totiž sama služba potvrdí, že zlyhala a nevšimla si spiknutie napriek tomu, že sám premiér verejne hovoril o tom, že takýto útok proti ústavným činiteľom môže byť vykonaný,“ hovorí Spišiak.