začnime tým, kto je Donald Trump. V prvom rade je právoplatne odsúdený zločinec. Začalo to tým, že podviedol svoju ženu s pornoherečkou Stormy Daniels. Keď sa v roku 2016 blížili voľby, zaplatil Daniels 130 tisíc dolárov, aby o tom pred americkými voličmi mlčala. Už len tieto dve vety by mali bohato stačiť na obrázok o jeho charaktere. To si však uvedomoval aj Donald Trump. Keby sa táto čiastka objavila na jeho výpise z účtu, alebo nedajbože vo výdavkoch jeho kampane, mohli by vzniknúť nepríjemné otázky. Preto tých 130 tisíc vybral zo svojich súkromných firiem a následne v nich sfalšoval účty. Tento prípad nám ponúka dokonalý náhľad do Trumpovej osobnosti – je to človek schopný podvádzať svoju ženu, páchať účtovnícke podvody a manipulovať verejnú mienku, aby vyhral voľby.
Nie je ani bohvieako inteligentný. Počas covidovej pandémie na tlačovej konferencii povedal presne toto: „Vidím dezinfekčný prostriedok, ktorý ho [covid 19] za minútu, jednu minútu vybije. Existuje spôsob, ako môžeme niečo také urobiť injekciou dovnútra alebo takým skoro až čistením?“ Ohradilo sa voči nemu mnoho lekárov, ale myslím si, že aj bez titulu z medicíny vie priemerný človek usúdiť, že pichať si do žily dezinfekciu nie je dobrý nápad. Trump si neuvedomuje ani to, ako funguje jeho vlastná legislatíva, na ktorej si buduje kampaň – clá na Čínsky tovar. Keď ich Kamala Harris označila za „Trumpove dane“, v auguste na svojom zjazde v Arizone reagoval „Je klamárka. Vymýšľa si kraviny... Zavediem clá na iné krajiny, ktoré vyvážajú do našej krajiny, a to pre nás nemá nič spoločné s daňami. To je daň pre inú krajinu.“ Americké clá na čínsky tovar sú pritom importné, čo znamená, že ich platia americké firmy, ktoré dovážajú tovar z Číny, nie Čína.
Trump si dokonca pravdepodobne pletie žiadateľov o azyl s mentálne chorými pacientmi. Neustále počas kampane opakoval, že do USA z juhu utekajú šialení pacienti. To je úplne absurdné a jediný spôsob, ako ku takému bludu mohol dôjsť (pretože žiadne reálne dôkazy na to neexistujú), je, že si mýli inštitúcie pre mentálne chorých a azyl, pretože obidve sa po anglicky volajú „asylum“. Toľko k jeho osobnosti. Poďme sa pozrieť, ako sa to pretavuje do jeho politických rozhodnutí.
poriadne poskúša americkú demokraciu
Veľa toho narozprával. Na sociálnych sieťach označuje médiá za nepriateľov ľudu, čo je čistý stalinizmus. V júli na zjazde na Floride sa voličom prihováral, že ak prídu voliť tentokrát, tak už nikdy nebudú musieť voliť zas, pretože „všetko bude vyriešené“. O prokurátorovi, ktorý vyšetruje jeho pokus o štátny prevrat po voľbách v roku 2020, povedal, že ho vyhodí dve sekundy potom, ako nastúpi do funkcie. Sú to len reči?
Zakaždým, keď o Trumpovi čosi píšem, pripomínam, že 6. januára 2021 nebolo len izolované výtržníctvo Trumpovej fanatickej skupinky v Capitole. To je totiž aj vďaka spôsobu, akým o tom médiá informovali, dosť rozšírená predstava. Nie, útok na Capitol bol len posledným krokom z mnohých, ktorý zavŕšil organizovanú snahu Trumpa a jeho tímu zvrátiť výsledky prehraných volieb. O každom jednom z tých krokov sa dá dočítať v oficiálnej federálnej žalobe prokurátora Jacka Smitha, ale tie najdôležitejšie sú:
Ľudia okolo Donalda Trumpa zorganizovali v kľúčových amerických štátoch skupiny alternatívnych/falošných voliteľov, ktorí imitovali proces skutočných volieb. To znamená že sa stretli, vytvorili si vlastné listiny s hlasmi voliteľov, ako keby v daných štátoch vyhral Donald Trump a odovzdali ich do Capitolu viceprezidentovi Mikeovi Penceovi, aby ich podpísal miesto tých skutočných. Tie skutočné listiny, prepočítané podľa hlasov amerických voličov mal Pence podľa plánu prakticky vyhodiť von oknom.
Keď to Pence odmietol spraviť, Trump na neho najprv vyvíjal osobný tlak a verejne ho osočoval. Keď to nestačilo, až vtedy zorganizoval dav svojich najvernejších fanatikov, aby zaútočili na Capitol a vystupňovali tým tlak na Pencea, aby to falšovanie volieb dotiahol do konca. 6. januára, keď ten dav nabádal na pochod na Capitol, povedal že ak „Mike Pence spraví správnu vec, vyhráme voľby,“ a „jediný spôsob, ako sa to môže stať je, že Mike Pence ich [hlasy voliteľov] pošle naspäť.“
To je len základ. Dalo by sa pokračovať, veď Trumpova federálna obžaloba má 45 strán. Okrem falošných voliteľov a fiaska v Capitole Trumpovi právnici napríklad vyvíjali tlak na americké ministerstvo spravodlivosti, aby označilo voľby za skorumpované. Presný citát z obžaloby znie „Proste povedzte, že voľby boli skorumpované a zvyšok nechajte na mňa a republikánskych kongresmanov.“
Toto sú fakty z obžaloby, ktorú schválila nezávislá porota. Trumpova obhajoba ani nie je, že sa tie veci nestali. Jeho oficiálna obhajoba je, že mal na to všetko ako prezident právo. A s mentalitou, že má ako prezident právo na všetko, sa do kancelárie opäť vráti. Strašidelné je, že to nie je len jeho predstava. Najvyšší súd (v ktorom väčšinu sudcov vymenoval on sám) mu dal v jeho obhajobe čiastočne za pravdu. Začiatkom júla táto väčšina rozhodla, že prezident má právo beztrestne spraviť čokoľvek, čo vyplýva z jeho výhradnej právomoci. Ja nie som americký ústavný právnik, neviem detailne posúdiť, aké to môže mať následky. Ale už sa k tomu vyjadrila najvyššia sudkyňa Sotomayorová, ktorá bola prehlasovaná. Vo svojom oficiálnom posudku píše, že prezident USA je v podstate po novom kráľom nad zákonom. Presný citát, v ktorom načrtla jeho nové legálne možnosti, znie „ „... Prikáže Navy Seals Tímu 6 zastreliť svojho politického rivala? Imúnny. Zorganizuje vojenský puč, aby sa udržal pri moci? Imúnny. Vezme úplatok výmenou za prezidentskú amnestiu? Imúnny, imúnny, imúnny.“
Treba pripomenúť, že tu nie je len cesta, ale aj vôľa. Trump počas svojej predvolebnej kampane neustále prízvukoval, ako ďaleko je ochotný zájsť pri perzekúcii svojich politických oponentov. „Vymenujem skutočného špeciálneho prokurátora, ktorý pôjde po najskorumpovanejšom prezidentovi v histórii Spojených štátov amerických, Joeovi Bidenovi a celej zločineckej rodine Bidenovcov,“ znie jeden z jeho minuloročných citátov. O Kamale Harrisovej hovoril, že by mala byť obvinená a stíhaná, rovnako povedal, že do väzby by mal ísť každý žurnalista, ktorý odmietne uviesť zdroj uniknutých informácií. Keď sa ho v podcaste pravicový komentátor Glenn Beck spýtal, či bude zatvárať svojich politických oponentov, Trumpova odpoveď bola „nemáme na výber, pretože to robia aj oni nám.“
akú má moc?
Trump bude mať k dispozícii senát, v ktorom republikáni v utorok získali prevahu, väčšinu sudcov na najvyššom súde, ktorí mu už, ako sa ukázalo, prejavili značnú lojalitu a samozrejme moc prezidentského úradu. Ak mu to však nebude stačiť, bude mať ďalšie možnosti.
„O Kamale Harrisovej hovoril, že by mala byť obvinená a stíhaná.“
140 bývalých spolupracovníkov z okolia Trumpa v spolupráci s think - tankom Heritage Foundation dali dokopy podrobný, skoro 1000 stranový plán, ako spraviť z Trumpa diktátora, s názvom Project 2025. Je to v podstate súbor predpripravených legislatív, ako ovládnuť každý jeden aspekt života priemerného Američana. Obsahuje všetko od krokov, ako si podmaniť celý štátny aparát, od ministerstva spravodlivosti po okrajové agentúry, cez vymáhanie „kresťanských hodnôt“, až po konkrétne problematiky, od zákazu potratov až po masové deportácie imigrantov a špehovanie aktivistických spolkov podporujúcich LGBT menšiny či civilistov v Gaze.
Projekt 2025 je tak nechutný, že sa od neho snažil dištancovať aj Trump – popri kampani, v ktorej rozprával o migrantoch pojedajúcich domáce zvieratá. Hovorí, že z neho nečítal ani jednu stranu. A nie je to jedno? Veď už ukázal schopnosť vyhrážať sa inštitúciám, ktoré neskáču ako on píska, a dokonca na ne poslať rozzúrené davy svojich podporovateľov. Už zo svojho tímu povyhadzoval desiatky ľudí, ktorí s nim odmietali spolupracovať. Zorganizoval celoštátny volebný podvod, ktorý sa nikdy súdne neuzavrie, pretože po nástupe do úradu vyhodí vyšetrujúceho prokurátora. Ak sa od Projektu 2025 doteraz dištancoval, tak jeho dôvody boli čisto optické. Na morálne výhrady nemá chrbticu.
trumpova ekonómia
V médiách rezonuje ako hlavný dôvod Trumpovej výhry ekonomická situácia. Kým za éry Donalda Trumpa sa ekonomike v USA darilo, za Bidena stúpala inflácia. Ale zhodnotenie situácie je len prvý krok. Rast HDP aj pokles nezamestnanosti boli za Trumpa pôsobivé, to je pravda. Ale keď spravíme dva kroky vzad a pozrieme sa na grafy hrubého domáceho produktu a nezamestnanosti ešte od éry predošlého prezidenta, zistíme, že Trump sa len vozil na trendoch, ktoré nastavil Barack Obama.
Preto sa nestačí pýtať, ako sa darilo ekonomike. Treba sa pýtať, čo pre ňu spravil Donald Trump. Jeho najväčšou pýchou mali byť daňové úľavy a ekonomická vojna s Čínou. Daňové úľavy spravili významný rozdiel akurát tak v peňaženkách bohatých Američanov. Boli tak jednoducho dizajnované. Podľa Tax Policy Center jedno percento najbohatších domácností v USA ušetrí k roku 2025 na daňových úľavách 61 tisíc dolárov, kým spodných 60% menej ako 500 dolárov.
Trumpove tarifné vojny s Čínou tiež neboli celkom na pochvalu. Väčšina ekonómov sa zhoduje, že vzájomné zvyšovanie ciel uškodilo ako Číne, tak aj Spojeným štátom, ale disproporčne viac zaplatili americkí občania. Trumpovi to pochopiteľne neprekáža, pretože počas predvolebnej kampane sľuboval nové clá, tentokrát aj na európsky tovar. Niet divu, že mu to je jedno, pretože ako som vysvetľoval v úvode, Trump ani len netuší, ako importné clá vôbec fungujú.
čo sa zmenilo
Trumpov osobný život, kampaňové sľuby aj minulý prezidentský výkon jednoducho nasvedčujú, že nás čaká temné obdobie. Stretol som sa s výrokmi, že už raz predsa prezidentom bol a demokracia v USA sa nezrútila. Lenže už nežijeme v roku 2016.
Za prvé Trump okúsil osobnú zodpovednosť za svoje činy. Bol právoplatne odsúdený z 34 účtovníckych podvodov, a stále ho mali čakať dve veľké obžaloby. Okrem snahy očistiť si ruky v prezidentstve vidí možnosť osobne sa pomstiť a otvorene o tom rozpráva. To je drasticky iná situácia ako v 2016, keď len kandidoval so sloganom „lock her up“ (zavrite ju) proti Hillary Clinton. Teraz to je osobné.
Za druhé si môže oveľa viac dovoliť. Ešte v 2016 zaplatil viac ako stotisíc dolárov, aby zakryl manželskú neveru. Tento rok mu nadpolovičná väčšina voličov dala najavo, že je ochotná tolerovať aj zločiny. Pred voľbami v roku 2016 povedal, že by mohol niekoho kľudne zastreliť a stále by nestratil žiadnych voličov. Dnes by to mohla byť pravda.
A napokon má aj viac mocenských nástrojov a času. Naposledy skúsil demokraciu rozložiť až na poslednú chvíľu, keď ho hnali z Bieleho domu. Teraz má štyri roky, republikánsku väčšinu v senáte, predpripravenú zbierku krokov a zákonov na upevnenie svojej moci v podobe Projektu 2025 a najvyšších sudcov, ktorí mu v nedávnej minulosti na mieru ušili absolútnu imunitu na všetky prezidentské rozhodnutia.