lenže kým sa dáme vystrašiť, mali by sme sa zamyslieť. Ruské vyhrážky Západu sa začali už v momente, ako zahájili inváziu. Už vtedy nás Kremeľ strašil, že ak sa ho pokúsime vo vraždení susedov zastaviť, pocítime „historické následky“.

Odvtedy prešli dva roky, počas nich sme sa od humanitárnej pomoci dostali až k tankom, stíhačkám, vzdušným obranným systémom a najnovšie raketám dlhého doletu na ruskom území. A po každom pokroku v pomoci Ukrajincom nasledovali vyhrážky. A všetky mali spoločné to, že žiadne historické následky nikto okrem Rusov nepocítil. 

Keby bol Kremeľ dodržal všetko, čo Západu „nasľuboval“, všetky západné tanky na Ukrajine by boli dávno zostrelené, NATO základne, ktoré kryjú ukrajinské stíhačky F-16, dávno zbombardované a tretia svetová vojna by bola v plnom prúde. Nič z toho sa však nedeje. Putin sa zrejme spolieha, že môže vyťahovať stále tú istú kartu. Stačí, ak s ňou silnejšie buchne o stôl. 

Otázka teda stojí takto: Prečo by mali byť tou skutočnou červenou čiarou práve rakety ATACMS na ruskom teritóriu? Podľa slov Kremľa predsa Ukrajina už ATACMS použila na Kryme, keď vyhnali ich lode zo Sevastopolského prístavu. Krym je podľa Kremľa ruským územím. Podľa ich vlastnej logiky teda Ukrajinci dávno ich územie raketami dlhého doletu ostreľujú. Buď teda Putin nepriamo priznáva, že Krym nie je právoplatným ruským územím, alebo rakety ATACMS a Storm Shadow na ruskom území nie sú zas takou hrubou čiarou, ako sa tvári. 

Zároveň nezabúdajme na to, čo máme spoločné všetci – dbáme o svojich najbližších. Je jedno, či ste ukrajinský občan, ktorý so zbraňou ochraňuje bezpečnosť svojej rodiny, alebo Andrej Belousov, pred ktorým momentálne leží jadrový kufrík. Ruská smotánka – verchuška, ktorá sa motá okolo Putina, má svoje majetky, záujmy a v neposlednom rade rodinu študujúcu na Západe. Kremeľ nedbá o svojich bežných občanov, ktorých na Ukrajinu posiela ako krmivo pre delá. Zanevreli však ruskí mocní na svoj luxus a svojich blízkych na Západe? Sotva. 

„Buď teda Putin nepriamo priznáva, že Krym nie je ruským územím, alebo rakety ATACMS a Storm Shadow na ruskom území nie sú zas takou hrubou čiarou, ako sa tvári.“ 

Kremeľ sa sám uzavrel do začarovaného kruhu, v ktorom svojvoľne a občas až náhodne kreslí červené čiary. Západ ich prekročí a Kremeľ zareaguje nejakými vojenskými cvičeniami a vyhrážkami a na konci dňa zasa nakreslí nové. A západní lídri to vidia. Hovorkyňa NATO Farah Dakhlallah sa v piatok vyjadrila, že ruský test rakety Orešnik v ukrajinskom Dnipre nič nemení a neodradí spojencov Ukrajiny v ďalšej podpore. Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot v stredu označil rozhodnutie Putina zmeniť jadrovú doktrínu Ruska za obyčajnú rétoriku, a dodal, že Francúzsko sa nenechá zastrašiť: v nedeľu Francúzi oficiálne povolili Ukrajine použiť na sebaobranu francúzske rakety SCALP, totožné s britskými Storm Shadows. Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski poznamenal, že Biden odpovedal na ruské nasadenie severokórejských vojakov na front rečou, ktorej Putin rozumie, pretože sila Rusov odrádza a slabosť ich provokuje. 

Každý, kto na Západe niečo znamená, situáciu číta rovnako – Rusko sa oháňa jedinou vecou, čo z neho robí veľmoc. Jadrovými zbraňami. A na druhej strane máme nášho premiéra. Človeka, ktorý sa verejne dušoval, že „nikdy nebol pokakaný z Američanov ani Rusov “ (jeho slová). Ten istý Robert Fico teraz nie je Putinovými vyhrážkami len vystrašený, ale dokonca ich aktívne opakuje našim bezpečnostným spojencom v NATO. A kričí, že vojnu eskaluje Západ. Nie Putin, ktorý Ukrajinu napadol, navozil si tam vojakov zo Severnej Kórey a teraz tam odpálil raketu schopnú nosiť niekoľko jadrových náloží naraz. Fico len ďalej šíri ruské vydieranie a paniku. Pretože strach je v tejto situácii Putinovým najlepším priateľom. 

Iste, za úvahu stojí aj otázka, čo ak Putinove vyhrážky tentokrát nie sú prázdne. Žiadna hrozba nie je nikdy nulová. Pokiaľ existujú jadrové zbrane, existuje aj šanca, že nejaký líder načisto príde o rozum aj pud sebazáchovy a siahne po nich. No znamená to, že máme donekonečna ustupovať každému, kto nejaké vlastní? To by znamenalo, že by si Rusko, Severná Kórea, Čína a veľmi skoro už aj Irán mohli rozdeliť svet, ako sa im zažiada.

Podľa mňa sa tým nemení nič. Pretože rovnako ako vo svete spustošenom jadrovou vojnou sa nedá žiť ani vo svete, v ktorom agresori pomaly vraždia a dobývajú jednu krajinu za druhou. A nikto im zo strachu nepomôže.