dnešná náročná ekonomická situácia v nás zanecháva dojem, že teraz nie je čas na pomoc iným. Že sa ledva staráme o seba a vlastnú rodinu. Ako však nestratiť chuť pomáhať slabším, keď sa sami cítime v ohrození? Otázka, ktorá sa niesla v duchu 11. ročníka podujatia. To každoročne šíri povedomie o extrémnej chudobe a zameriava sa na podporu ľudí v zložitých životných situáciách. Už druhý rok sa do výzvy zapojili viaceré mestá na Slovensku.
Program v Novej Cvernovke odštartoval premiérou dielu Ťažkého týždňa. Ten bol vytvorený v spolupráci s občianskym združením Vagus, ktoré stojí za podujatím. Nasledovali krátke príspevky štyroch osobností – priniesli rozličné uhly pohľadu na problematiku bezdomovectva. Záštitu prevzal verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Večer spríjemnil koncert skupiny Modré hory a rozprávku na dobrú noc predniesla herečka Henrieta Mičkovicová. Nikoho neodradilo ani nepriaznivé počasie. Noc pod holým nebom sa rozhodlo stráviť štyridsať účastníkov.
strata domova sa nerovná strate dôstojnosti či identity
Na Slovensku žije viac ako 70-tisíc ľudí bez domova, ďalších približne 943-tisíc je ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. Napriek týmto enormným číslam máme stále tendenciu vnímať túto skupinu ako jednotnú a bez výrazných odlišností. Zabúdame, že vnútorná hodnota človeka je napokon to hlavné, čo mu pomáha dostať sa von zo začarovaného kruhu. Je o to ťažšie ju v sebe neznehodnocovať v atmosfére predsudkov, zovšeobecnení a nedostatočnej empatie. „Klasická predstava človeka bez domova je veľmi stereotypná. Predstavíme si staršieho pána v špinavom oblečení s množstvom igelitiek okolo seba. Takto však vyzerá iba malá časť z nich. Ostatní s touto predstavou nechcú byť identifikovaní, pretože je to jednoducho nepríjemné,“ hovorí Alexandra Kárová, riaditeľka občianskeho združenia Vagus.
bronislava macováRadoslav Blaho prednášal na tému „Prežívanie ľudí v najťažších krízach“.
„Hoci človek stratí domov, nestráca svoju dôstojnosť či identitu a taktiež vnútorné zdroje. To sú práve tie elementy, z ktorých vie vychádzať a naďalej ich budovať,“ podotýka Radoslav Blaho z Katedra psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Pracovníci Vagusu si zakladajú najmä na cieli poskytnúť pomoc všetkým ľuďom, bez ohľadu na ich súčasný stav alebo dôvod, prečo sa ocitli v neľahkej situácii.
mosty pomoci
Terénne pracovníčky predstavili koncept Streetwork, ktorý je jedným z troch hlavných projektov združenia Vagus. Spočíva v príchode sociálnych pracovníkov priamo na miesta, kde sa ľudia bez domova vyskytujú. Zmysel tejto práce má viacero dôvodov. Keď sa ocitnete v tiesni, veľakrát neviete o možnostiach, ktoré by vám mohli pomôcť. Neviete, kde sa dá núdzovo prenocovať, kde vyhľadať poradenstvo. Nemáte možnosť ľahko si dohľadať veci na internete. Príchod do denného centra vám môže sťažiť zdravotný stav, znížená mobilita či jednoducho strach z neprijatia. Časť ľudí tak vypadáva zo systému pomoci. Terénna práca sa zameriava práve na nich. „Máme už takú deformáciu, že aj vo voľnom čase si všímame miesta, kde by sa títo ľudia mohli nachádzať a dávame si tipy navzájom,“ hovorí terénna pracovníčka Alena Pitlová.
bronislava macováVozidlo terénnych pracovníkov s výbavou, interaktívna ukážka sociálnej práce.
Pre obecenstvo bola pripravená aj interaktívna ukážka práce v teréne a nechýbal priestor ani na príbehy z praxe či otázky z publika. „Pracujeme s tým, s čím človek príde za nami. My si môžeme myslieť, kam až by sa mohol dostať alebo čo by potreboval. No dôležité je ho skrátka nepredchádzať,“ zdôrazňuje Alena Pitlová. Pri výjazdoch sa poskytuje základné zdravotné ošetrenie, čaj, suché oblečenie, spacie vaky, ale najmä sociálne poradenstvo. „Často sú terénni pracovníci pre ľudí bez domova jediným ľudským kontaktom za dlhé dni,“ vysvetľuje Alexandra Kárová. Pomáhajú s vybavovaním dokladov a prevádzkujú Linku pre ľudí bez domova, kde môže široká verejnosť informovať o podnetoch. Podanie pomocnej ruky môže byť prvým krokom ku zmene.
najmenej dostupné bývanie
Bezdomovectvo predstavuje stav chronického stresu a neistoty, ktorý má komplexný dopad na telo a myseľ. Neustály stav pohotovosti z dlhodobého hľadiska vedie k extrémnemu vyčerpaniu. Môže ovplyvniť rozhodovacie schopnosti a to znemožňuje podniknúť kroky na zlepšenie situácie. Ťažkosti ľudí bez domova spočítajú práve v tom, že tie najjednoduchšie veci sa stávajú tými najťažšími. Nemáte sa kde prezliecť, uschovať si veci či vykonať osobnú hygienu. Nemôžete si oddýchnuť, pretože nemáte súkromie ani pocit bezpečia.
bronislava macováPríhovor Alexandry Károvej, riaditeľky občianskeho združenia Vagus.
„Mnohé medzinárodné výskumy ukazujú, že ak ľudia majú k dispozícii nedostatok finančných zdrojov a poskytovaných služieb, tak táto situácia ich nemobilizuje, ale naopak, zbavuje ich síl a schopností, aby sa vedeli zo svojej zlej situácie dostať,“ hovorí sociologička Zuzana Kusá. Tieto zistenia naši politici nerešpektujú. Organizácie dlhodobo volajú po systémových riešeniach, najmä po nástrojoch prevencie, ktoré by efektívne dokázali zabrániť prepadávaniu sa do extrémnej chudoby. „Štát tieto nástroje má, môže sledovať účty za energie, paušál za telefón a zistiť, že sa niekto nachádza v zložitej situácií,“ vysvetľuje Kárová.
Nedostatok dostupného bývania sa týka nás všetkých a nikto nemôže vedieť či sa neocitne v núdzi. „Podľa jednej zo štúdií spoločnosti Deloitte (porovnávanie 27 vybraných krajín), v rámci ktorej sa merala dostupnosť bývania porovnaním cien bytov a výšky platov, je po Amsterdame najťažšie dostupné bývanie práve v Bratislave a Slovensko v rebríčku smutne vedie,“ uvádza výročná správa občianskeho združenia Vagus.
nazrieť za oponu
Sú skoro dve hodiny ráno. V pozadí počuť ruch mesta. Ak práve nemáte kvalitný spací vak, kvapká na vás voda, začalo pršať. Väčšina ľudí sa snaží presunúť niekam pod prístrešok. Nechce sa vám vstávať, nechce sa vám opúšťať teplo, ktoré ste si nazhromaždili za dlhé hodiny. Musíte sa obúvať, prenášať všetky veci, ktoré máte so sebou. Jediné, čo vás povzbudí je, že sa okolo vás nachádza veľa ľudí, s ktorými sa cítite v bezpečí – privilégium, ktoré ľudia na ulici nachádzajú len ťažko.
„Uvedomujem si, že mám v živote šťastie, tak som si aspoň nachvíľu chcela vyskúšať byť v koži tých, ktorí ho nemajú. Som rada za tú skúsenosť, ale raz mi stačilo. Neviem si predstaviť, že by som toto absolvovala každý deň,“ opisuje zážitok študentka Jana. Ráno program vyvrcholil spoločnými raňajkami, kde sa účastníci mohli podeliť o svoje dojmy a myšlienky. „Možno to znie otrepane, ale určite pomôže už len porozprávať sa s človekom na ulici. Zvyčajne, keď niekam idem, tak sa ponáhľam a nezastavujem sa. No uvedomujem si, že by to tak nemalo byť, že by som ten záujem mala prejavovať častejšie,“ hovorí Michaela.
bronislava macováTí najodvážnejší sa odhodlali prenocovať bez spacieho vaku.
Keď prespíte jednu noc vonku, nikdy presne nepocítite, čo si ľudia na ulici každodenne prežívajú. O to ani tak nejde. Pointa podujatia spočíva v tom, že venujete téme čas. Výzve, ktorá vás vytrhne z komfortu domova predchádza ešte niečo o čosi významnejšie – vzdelávanie. Ako môžeme byť chápavejší a empatickejší k ľuďom, ktorých starostiam nerozumieme? Nemôžeme a v tom to práve je. Otvorenosť pochopiť iných a snaha uvidieť celý kontext problému predstavuje bod, v ktorom sa naše predsudky dokážu zlomiť. A o to sa organizátori snažia, zobrať nás „za oponu“, aby sme nezotrvali v stereotypnej predstave. Vtedy dokážeme byť skutočne ľudskejší, chápavejší a všímavejší.
„Pre nás je takou veľkou motiváciou, keď sa tomu človeku pomôže. Či už ide o nájdenie brigády, obvodného lekára, miesta v útulku alebo v špeciálnom zariadení, nakontaktovanie sa na rodinu. Pekný koniec znamená vždy niečo iné,“ dodáva Kárová.