dobrý deň. Ďakujem, že ste prijali pozvanie na tento rozhovor. Chcel by som začať dopadmi, ktoré bude mať vládny konsolidačný balík na naše zdravotníctvo. Nemusia to byť tvrdé dáta, stačí, keď sa analyticky pozrieme na dopady opatrení, ako je zvýšená DPH, transakčná daň alebo valorizácia platov lekárov. Začnime tou DPH. Nová sadzba špeciálne na lieky bude 5 percent. Pocítia občania túto zľavu na celkových poplatkoch spojených so zdravím, keď DPH na všetky ostatné tovary a služby stúpne na 23%?  

Je ťažké odhadnúť priame efekty konsolidačných opatrení na pacientov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Je to dynamický svet, o ktorom nevieme, ako sa bude vyvíjať a čo všetko jednotlivé firmy pretransformujú do svojich cien. 

Zdravotnícke firmy sa finančne nepohybujú len v zdravotníckom segmente, musia nakupovať vodu, elektrinu, plyn, odvoz odpadu a iné tovary a služby, ktoré takisto budú zaťažené rôznymi konsolidačnými opatreniami zvyšovania daní. Dá sa to pravdepodobne nejak staticky vyčísliť, ale oveľa zaujímavejší je pohľad na tie jednotlivé dynamické efekty, ktoré budú pre celý sektor prevažne negatívne. Napríklad pacienti budú mať v dôsledku daňovo odvodových zaťažení menej peňazí.

ale stále budú platiť odvody zdravotnej poisťovni, nie?

Lenže zdravotníctvo financujeme aj z ich vreciek, nie len z poistenia. Nie je to zanedbateľná časť peňazí, sú tam rôzne poplatky za spoluúčasť, ale aj výdavky na prevenciu, lepší životný štýl, výživové doplnky, vitamíny, a ak to chceme zobrať ďalej, tak aj na športovanie a pod. Na toto budú mať ľudia menej peňazí a zároveň sa zvýšia ceny týchto produktov a služieb. Akékoľvek spomalenie rastu ekonomiky nemôže vplývať pozitívne ani na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ani na výsledky celého systému. Vieme, že v tých krajinách, kde sa dobre darí ekonomike, sú aj lepšie predpoklady na dobrý zdravotný stav obyvateľstva.  

a tomu nepomôže ani transakčná daň.

Transakčná daň je stále živý mechanizmus, stále sa tam objavujú nové pozmeňovacie návrhy a výnimky. Nevieme naisto, ktoré čiastkové segmenty v zdravotníctve nakoniec budú z tejto dane vylúčené, ale určite sa to zdravotníctva dotkne buď nepriamo cez rôznych iných dodávateľov, alebo cez výplatu miezd rôznym zamestnancom, ktorí pôsobia v zdravotníctve. Takže ten efekt sa dostaví a bude s najväčšou pravdepodobnosťou negatívny. 

vy ste už o konsolidácii a zdravotníctve publikoval článok aj u nás v .týždni. Viac-menej z neho vyplývalo, že konsolidácia verejných financií je na Slovensku žiadúca aj v zdravotníckom sektore. Ja však mám pocit, že súčasná debata medzi lekárskymi odborármi, vládou a poisťovňami je skôr o tom, kam sa verejné financie strácajú a panuje zhoda, že zo strany štátu je naše zdravotníctvo je v pomere k iným európskym štátom podfinancované. Mali by sme na ňom ešte viac šetriť? 

Toto by som rozporoval. Treba si jasne povedať, čo porovnávame a s kým sa porovnávame. Samozrejme, keď sa porovnávame s Českou republikou, ktorá je na tom nepomerne lepšie aj z hľadiska ekonomického rastu, aj z hľadiska kultúrneho rastu, a celkovo rozvoja inštitúcií, tak finančne zaostávame. Ale máme veľmi porovnateľnú situáciu a v niečom preskakujeme iné okolité krajiny, ako je Maďarsko a Poľsko. Čiže nie je to úplne tak, že by sme dávali primálo peňazí do zdravotníctva. Naopak ostatné roky bolo navyšovanie zdrojov do zdravotníctva výrazné. Obzvlášť výrazné bolo navyšovanie personálnych nákladov nemocničných zdravotníkov a tam už dosahujeme také úrovne, napríklad v pomere k priemernej mzde v hospodárstve, aké v západnej Európe nájdete len ťažko. Čiže v pomere k priemernej mzde v národnom hospodárstve majú slovenskí lekári vysoko nadpriemerný plat v Európskej únii. 

to je zaužívaný index? Zvykne sa merať výška lekárskych platov práve v tomto kontexte?  

Indexy sú rôzne, môžete sa na to pozerať aj v absolútnych hodnotách. Ale podľa mňa sú výpovednejšie tie relatívne, lebo tie vám ukazujú reláciu k niečomu, x ku y, v tomto prípade nejakým spôsobom viažu výšku platov na výkonnosť ekonomiky. Teda porovnávame jeden segment hospodárstva k priemernému pracovníkovi na Slovensku. Čiže to je jeden indikátor, na ktorom vidno, že tie nožnice medzi priemernou mzdou zamestnanca na Slovensku a priemerným príjmom lekára sa výrazne zväčšuje v prospech lekárov. To je v poriadku, lebo dlhé roky bolo odmeňovanie zdravotníkov skutočne nízke. Ale teraz sa to už povedať nedá. Teraz je to pri lekároch viac ako trojnásobok, to nie je bežné ani v Európskej únii. Samozrejme treba dodať aj B, že v iných krajinách môže byť úplne iná báza – vezmime si fínskeho lekára. Keď ten zarába napríklad dvojnásobok, tak v absolútnych hodnotách to bude stále výrazne viac ako na Slovensku. Ale ani slovenský robotník, účtovník či učiteľ nemá taký príjem ako fínsky. Preto pomáha sa na to pozerať v relatívnych ukazovateľoch. 

týmto môžeme nadviazať na jednu z veľkých otázok, ktorá sa už vzťahuje priamo na konsolidáciu v slovenskom zdravotníctve - valorizáciu lekárskych platov. Je podľa vás žiadúce šetriť aj na lekárskych platoch? 

Formuloval by som to tak, že ide o konsolidáciu verejných financií, ktorá sa má sčasti naplniť aj pomalším rastom miezd lekárov, ako bolo garantované v zákone.