od priemyselnej revolúcie po dnešné dni

Spôsob, akým dnes funguje školstvo naprieč Európou, nie je vôbec náhodný. Je iba logickým vyústením, prirodzenou odpoveďou na spoločenské zmeny konca osemnásteho a devätnásteho storočia. Škola, ako ju poznáme dnes – povinná a pre všetkých, s triedami po tridsať žiakov, 45-minútovou hodinou, s pedagógom vysvetľujúcim učivo, písomkami, ústnymi odpoveďami a memorovaním, to všetko dovedna reaguje na dobu začínajúcej priemyselnej revolúcie a modernizácie spoločností a štátov. Slovom, pôvod a hrubú podobu tomuto kolosu dali okolnosti, ktoré bolo nutné premietnuť aj do vzdelávania.

Je zrejmé, že ak má systém zodpovedať spoločenskej situácii, musí sa podľa nej aj vyvíjať. Ak totiž vzdelávanie zaostáva za rýchlym tempom pokroku, neplní svoju funkciu. A tu sa dostávame k nášmu problému. Od priemyselnej revolúcie u nás žiadna fundamentálna zmena v školstve neprebehla a výsledok všetci poznáme – mladí ľudia sa učia dnes už nevyužiteľné nezmysly, memorujú informácie, ktoré do dvoch sekúnd nájdu na internete, učia sa zručnostiam, ktoré ľahko získajú aj mimo školy. Vidíme pred sebou obraz zatuchnutej inštitúcie, ktorá si však napriek tomu svoju historickú podobu úspešne zachováva.

bod zlomu?

Pôsobí to až komicky. Za bránami školy prebieha posledné storočie neuveriteľný technologický vývoj, no vo vnútri, v triedach, sa sotva hýbe vzduch. Len za predošlé desaťročia prišli novinky ako internet, mobilné telefóny, YouTube, aplikácie na efektívne učenie sa jazykov a mnoho ďalších vymožeností. Môžete sa naučiť v zásade čokoľvek aj bez toho, aby ste vôbec vkročili do triedy s učiteľom. Je priam zarážajúce, že napriek úplne novým požiadavkám doby – a aj napriek týmto zásadným zmenám v možnostiach vzdelávania – sa žiadne výrazné zmeny v systéme neuskutočnili. Vyzerá to tak, že novinky, pritom revolučné, ešte nemali potrebnú silu.

„Ak bolo doposiaľ vďaka moderným technológiám opisovanie či iné napomáhanie si jednoduchšie, s AI nabralo ešte úplne iné rozmery.“

V ostatnom čase sa však ukazuje, že na scénu prišla nová, ešte revolučnejšia technológia, a to neustále sa vylepšujúca umelá inteligencia. Na rozdiel od predošlých výdobytkov je oveľa komplexnejšia a umožňuje operácie, ktoré boli doposiaľ nevídané. Aplikácie typu ChatGPT priniesli odrazu viac ako len rýchle vyhľadanie informácií cez internet. Zodpovedajú otázky, vypracovávajú zadania, vytvárajú projekty, píšu eseje a úvahy, spracovávajú materiály a dokážu urobiť množstvo ďalších úkonov, a to dokonca lepšie ako samotní študenti.

Tak toto už je skutočne zásadná zmena hry, no nie? Ak bol doteraz systém vnímaný ako smiešne absurdný a zastaraný, teraz, pri voľne dostupnej a jednoduchej práci s AI to platí dvojnásobne. Ak bolo doposiaľ vďaka moderným technológiám opisovanie či iné napomáhanie si jednoduchšie, s AI nabralo ešte úplne iné rozmery. Svojimi možnosťami nielenže ešte väčšmi poukazuje na nezmyselnosť signifikantnej časti preberaného učiva a zručností, ale na rozdiel od predošlých noviniek je schopná za študentov urobiť významnú časť ich povinností. Pokojne by bola schopná chodiť do školy namiesto študentov, zapísať si poznámky, napísať testy s maximálnym počtom bodov či odprezentovať referáty. Šialené. Inými slovami, vysmieva sa zo súčasnej paradigmy nášho školstva až natoľko, že tá to tentoraz vo svojej podobe z devätnásteho storočia nemôže viac ustáť.

naša veľká šanca

Čo by sa stalo, keby sme si konečne nahlas priznali, že objem, charakter a spôsob výučby nezodpovedá svetu okolo nás? Dnes sa zameriavame na znalosť informácií, prípadne na ich spracovanie, avšak kritickému vyhodnoteniu, ich následnému využitiu na vlastný výstup či ideu sa venujeme iba okrajovo. A pritom, aké výzvy sú dnes kľúčové, ak nie rozlišovanie faktov, posudzovanie pravdivosti a relevantnosti, schopnosť prichádzať s vlastnými nápadmi či utváranie si vlastného, a nie poslušné opakovanie cudzieho názoru? Práve toto by mohlo a malo byť obsahom vzdelávania pre dnešný svet.

dvesto rokov a dosť?

Bolo by úžasné, keby sme si po toľkej dobe, držiac corpus delicti nemohúcnosti nášho vzdelávacieho systému, konečne uvedomili, že výdobytky novej doby nie sú nebezpečnou prekážkou, ale obrovskou príležitosťou. Šancou včas zastihnúť rýchlu dobu, prispôsobiť tomu výučbu a dať vzdelaniu v 21. storočí konečne zodpovedajúci obsah a formu. Je to v našom najvyššom záujme, pretože tak, ako sa zmenil svet priemyselnou revolúciou, mení sa – hoci možno menej nápadne – aj dnes. Práve rozmach umelej inteligencie nám znovu pripomína, ako hlboko v minulosti sme zostali uviaznutí, a akú nám umelá inteligencia ponúka šancu. Tentoraz ju už odmietnuť nemôžeme.