O Robertovi Ficovi sa dá povedať všeličo, len nie to že by trpel prehnaným sklonom k pravdovravnosti či k diskrétnosti.

Mňa Jozef Pročko nikdy nenapadol. Teda, fyzicky. Lenže to neznamená, že niečoho takého nie je​ schopný. Je pravdepodobné, že útok na poslankyňu Hlasu sa odohral tak, ako to popisuje ona, svedkovia a hlavne kamery, ktoré podstatnú časť incidentu zachytili, a nie tak, ako tvrdí pán poslanec.

Je ľahké strácať zo zreteľa podstatné veci, keď nás zahlcujú nepodstatné. Ale ešte ľahšie je strácať zo zreteľa podstatné veci, keď okolo nás bujnejú aj tie, ktoré síce nie sú nepodstatné, ale nie sú ani otázkami života a smrti.

Ministrovi vnútra tečie do topánok a strana sa mu rozpadá. „Nenecháme vás v tom,“ odkázal občanom Slovenska z centrály Hlasu.

Šéf Lekárskeho odborového združenia poskytol rozhovor dezinformačnému portálu Infovojna. Obhajuje sa tým, že „nie všetci čítajú Nko“.

Predseda vlády hovorí, že nechce vstupovať do rokovaní s lekármi, pretože je po atentáte v „hlbokom“ konflikte záujmov voči zdravotníkom.

Vo štvrtok vystúpil na pódiu na podporu slovenskej kultúry aj dosť nečakaný človek – Pavol Habera. Neodsúdili ho len dezol... pardon, dezorientovaní občania.

Neviem, čo si od toho minister vnútra Matúš Šutaj Eštok sľuboval. Na hlavnej železničnej stanici v priamom prenose ukázal všetkým občanom Slovenska a, samozrejme, špeciálne aj policajtom, lebo v tomto prípade ide o nich, že je úplne nekompetentný.

Bol to zlý rok, bol to dobrý rok. Doma sa vrátil unesený štát, za hranicou trval pokus o okupáciu Ukrajiny a za Atlantikom nenašli dobrých kandidátov na lídra slobodného sveta. Ale dno vždy odkazuje na cestu nahor.

Už to tak niekedy býva. Nejakou podivuhodnou zhodou náhod sa z Vás stane niekto významný a Vy sa z internetového trolla vyšplháte hore, medzi high society toho najhoršieho, čo sa v slovenskej politike urodilo.