Komunálne voľby ukázali Slovensko z dobrej stránky. Oveľa lepšej, ako sme mohli pôvodne očakávať. Vo voľbách uspeli predovšetkým tradičné strany, krajná pravica a rôzne odtiene fašizmu zaznamenali debakel.

21. január sa zapíše do našich novodobých dejín pravdepodobne ako deň, keď sa na Slovensku uskutoční ďalšie celkom zbytočné referendum.

Je teraz trendom ďakovať za podporu Hlasu a tešiť sa z jeho pevného postoja na strane demokracie. Ešte trošku brzdime.

Možno by stálo za to spýtať sa prečo im je tento muž taký sympatický a čím sa zapísal do našich dejín. Vypočuli by sme si celkom určite zaujímavé odpovede.

Spojené župné a komunálne voľby ukázali nádej a katastrofu súčasne. Nádejou je, že ľudia nerezignovali a neodovzdali krajinu minulosti. Katastrofou je vysvedčenie súčasnej koalícii.

Pamätám si na ten vtip z detstva, za starého režimu to bolo. Dvaja opilci sa stretnú pod rozsvietenou pouličnou lampou. Ten jeden sa pýta toho druhého, či to tam, oné, hentam to hore, je mesiac; a ten druhý sa pýta, či myslí ten pravý, alebo ten ľavý.

Kto by pred niekoľkými mesiacmi povedal, že v týchto komunálnych voľbách sa objaví aj Tisovo meno?

Dnes je 104. výročie vzniku Československej republiky. Štátu, do ktorého som sa narodil a ktorého zánik som musel zniesť, aj keď som s ním vtedy zúrivo nesúhlasil.

Ministerka Milanová odvolala riaditeľa SND Mateja Drličku, ktorý sa posmešne vyjadril na adresu niektorých „národných umelcov“ a politikov. Pokojne mohla prijať niektorú z ďalších alternatív, prípadne nesúhlasiť s jeho odvolaním, keďže ako manažér je aj podľa nej okej. Je však paradoxné, že člen klubu OĽaNO ide potrestať niekoho za jeho výroky.

Platí tvrdenie „ja rovná sa mozog“? Ak áno, je teda naše ja v skutočnosti neosobné, bunkové a ešte hlbšie atomárne, takže nemá slobodnú vôľu? Ak nie, čo iné je naše ja než mozgové bunky a ešte hlbšie atómy a kde mimo mozgu je teda ukryté?