Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pán Dzurinda, hádam už aj stačilo

.juraj Petrovič .názory

Mikuláš Dzurinda to skúsil. Najprv tak, potom onak a nakoniec so starým kamarátom Bélom Bugárom. Tým Bugárom, ktorý vliezol na štyri roky Ficovi do postele, aby odtiaľ budoval hrádzu proti extrémizmu. Dnes vidíme, aké výsledky jeho budovanie prinieslo.

Juraj Petrovič

fašisti sa síce rozdelili, ako to už pri tomto type strán býva v momente, keď ich pôvodný líder neťahá voličov, prípadne nemôže kandidovať, lebo bol právoplatne odsúdený ako fašista. Na úroveň fašistov s bielymi goliermi namiesto uniforiem Hlinkovej gardy ale klesol ten Smer, s ktorým chcel Béla Bugár po voľbách v roku 2016 budovať hrádzu proti extrémizmu. 

Fico si podáva ruky s fašistom Uhríkom a spoločne s Blahom, imitujúcim rétorický štýl a gestá Hitlera, vykrikujú v slovenskej verzii newspeaku klamstvá o liberálnom fašizme a údajnej slobode, prichádzajúcej z východu. Pomerne veľká časť publika, bez vzdelania, chápania súvislostí, historických reálií a elementárnej ľudskej slušnosti a empatie im tie nezmysly radostne žerie. Viaceré prodemokratické strany sa potácajú na hranici zvoliteľnosti a ak sa im nepodarí dostať do parlamentu, čaká Slovensko Ficova pomsta a orbánovská neliberálna „demokracia“. S podporou Ruska, zastavením pomoci Ukrajine, korupciou a honom na čarodejnice, teda tých, čo si dovolili vyšetrovať aktérov uneseného štátu. To celé v objatí s klerikálmi, pri ktorých vyzerá pápež František ako heretik a kacír. Ide teda pomerne o veľa.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite