sú tieto voľby naozaj také dôležité, ako sa hovorí? Nehovorí sa to pri každých voľbách? Prečo by sme práve teraz mali považovať svoju účasť na voľbách za životne dôležitú? A ešte – neznechutili nám politici oboch brehov politiku natoľko, že si zaslúžia našu volebnú neúčasť? Bola by to naozaj naša nezodpovednosť alebo skôr prejav našej sebaúcty?
v čom je to dnes iné
Na Slovensku sú voliči rozdelení na dve približne rovnaké skupiny s veľmi odlišnými hodnotami. Tieto dve skupiny sa líšia najmä pohľadom na slovenskú minulosť, pohľadom na geopolitickú súčasnosť a pohľadom na vnútropolitickú budúcnosť. Jednu časť tvoria ľudia s pozitívnym vzťahom k niektorej z našich minulých totalít (či už nacistickej, alebo komunistickej), s pozitívnym vzťahom k niektorej zo súčasných svetových totalít (najmä ruskej, ale aj čínskej) a v podstate s totalitnými predstavami o budúcnosti Slovenska. Druhú časť slovenského elektorátu tvoria ľudia s vcelku pozitívnym vzťahom k Novembru, k Západu a k demokracii.
Medzi týmito dvomi skupinami sú odlišnosti vo videní sveta natoľko hlboké, že je prakticky vylúčené akékoľvek zmierenie. Tu totiž nejde len o rôzne vnímanie reality, tu ide o zásadné vzájomné ohrozenie. Pri víťazstve jednej skupiny má tá druhá pocit, že žije v nepriateľskom štáte. Preto pôsobia každé voľby osudovým dojmom. Tento pocit je opakovane úplne prirodzený a do značnej miery oprávnený. V niektorých prípadoch sa však rozhoduje o orientácii krajiny len na najbližšie roky a inokedy to môže byť na podstatne dlhšie obdobie. Názov osudové voľby si podľa nás zaslúži najmä ten druhý prípad.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.