štát, ktorý vážne diskutuje o tom, či má byť pán Huliak ministrom životného prostredia, a ktorý považuje za normálne, že post ministra kultúry predhodí väčšina rovno nekultúre, vyzerá veľmi nevkusne. A čo o nás vypovedá, že post ministra vnútra bez väčších protestov získa pán Šutaj Eštok, ktorý vyšetrovateľov NAKA uráža a súčasne vyháňa z územia Slovenska, akoby ani neboli občanmi tejto republiky? A širšie – čo sme o sebe povedali tým, že unesený štát vyhral voľby?

To všetko zvádza k úvahe, že sme poddanský, plebejský, nevzdelaný národ, že akosi historicky nemáme na kultúrnu štátnosť, ale len na územie, a že teda výsledok volieb nie je ani tak daný kolosálnymi chybami demokratov, ale že je skôr dôsledkom dlhodobých vlastností nás všetkých, celého spoločenstva tejto krajiny.

Je to tak?