v nejakom zmysle je odpoveď na možnosť úspechu fatálne rozdelenej spoločnosti triviálna: Ak to, čo považuje jedna časť spoločnosti za významný úspech, považuje druhá časť za kritický neúspech, potom spoločný úspech je nemožný priam z definície. Takto je to na súčasnom Slovensku minimálne v dvoch kľúčových oblastiach, ktorými sú jednak vyšetrovanie a stíhanie kriminálnej činnosti politikov a jednak zahraničnopolitická orientácia krajiny. A takto je to aj v objektívne menej závažných, ale subjektívne intenzívne prežívaných oblastiach, akými sú napríklad nekultúrne kultúrne vojny alebo za imigrantov považovaní migranti.

Poznamenajme, že existujú aj oblasti, v ktorých by sa väčšina krajiny vedela aspoň do istej miery zhodnúť na tom, čo je úspechom. Postavenie diaľnic a postavenie nemocníc (postavenie, nie výstavba) sú len dva príklady z viacerých. Mohol by úspech v týchto oblastiach pomôcť v spájaní rozdelenej spoločnosti? Zbytočná otázka. Zásadný úspech v nijakej z týchto oblastí nehrozí, takže nemá veľký význam o ňom uvažovať.