na jednej strane by sme si mali dať pozor, aby sme neprepadli pokušeniu prevádzať každý vecný spor či problém na otázku kultúry alebo na prejav „kultúrnej vojny“. Takýto prístup by niektoré reálne spory mohol urobiť ešte ťažšie riešiteľnými, ba neriešiteľnými, aj tam, kde by sa dali riešiť na vecnej a pragmatickej rovine. Je tu aj riziko, že pozorované kultúrne vzorce správania budeme nesprávne čítať: aj tak, že im prisúdime ideologicky skreslený význam.

Na druhej strane je vcelku zrejmé, že pri posledných voľbách a zďaleka nielen pri nich skutočne dochádza ku stretom vzájomne konfliktných kultúrnych vzorcov. Pod „kultúrou“ tu rozumiem vzorce správania, ktoré sa vyvíjajú dlhodobo, a neraz sú tu dlhšie, než isté ideologické hnutia, hoci ideológie a na nich založené režimy môžu na tieto vzorce nadväzovať a využívať ich na dobré aj zlé ciele. Ideológia a kultúra sú dve rôzne veci, aj keď sa nevyhnutne navzájom ovplyvňujú.