ide totiž o hlboké škody na štáte a škody na spoločnosti. A aj o hlboké škody na renomé terajšej opozície, osobitne jej najsilnejšej strany, Progresívneho Slovenska.

Začnem širšie. Poznám toľko ľudí, ktorí volili Progresívne Slovensko, že ich nielenže Progresívne Slovensko nepozná, ale o mnohých z nich by absolútne nepredpokladalo, že ho volili. Sú to nielen študenti a mladí akční vzdelaní ľudia, nielen obyvatelia miest. Medzi voličmi PS, ktorých poznám, sú dôchodcovia, ľudia z regiónov, z malých obcí. Niektorí s vysokoškolským vzdelaním, iní bez neho. Niektorí veriaci a pravidelne chodiaci do kostolov, ďalší s vedomím, že náš fyzický svet presahuje niečo duchovné, čomu však nepripisujú nijakú inštitucionálnu formu. Niektorí volili PS dokonca s obavou, čo agenda PS ako celok prinesie – niektoré jej časti totiž pokladajú za príliš progresívne. Ale všetci títo ľudia volili PS s nádejou. Vlastne s dvoma nádejami.