už na začiatku roku 1990 sa však začalo ukazovať, že revolučné opojenie vyprchalo. Sen o dobehnutí Západu za niekoľko rokov sa rozplynul v ekonomickej realite. Tá časť slovenských občanov, ktorá demonštrovala skôr za ekonomický blahobyt ako za slobodu a demokraciu, bola ochotná zvoliť kohokoľvek, kto im bol schopný blahobyt sľúbiť. A ani nemusel sľuby splniť, stačilo nájsť nepriateľa, ktorý údajne mohol za ich nesplnenie. 

Drvivá väčšina slovenských voličov zvolila v roku 1992 do čela slovenskej časti štátu Vladimíra Mečiara. Spolu s ním zvolila aj zánik Československa a vznik samostatnej Slovenskej republiky. Vznik, ktorý by sa dal charakterizovať ako založenie štátu za účelom jeho rozkradnutia.