Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Štefan Hríb: Kvantový prsteň, meč a zrkadlo

.štefan Hríb .názory .téma

Po voľbách je mnohým trochu otupno, ale svet je stále rovnako zaujímavý. Stačí sa správne pozerať – v najnovšej epizóde o zázrakoch fyziky sme sa o to s Martinom Mojžišom znovu pokúsili. Pozerali sme sa na rozprávkové predmety.

Štefan Hríb

svet sa občas zdá nielen povolebne smutný, ale aj mimovolebne fádny. To vtedy keď si myslíme, že podstatným veciam rozumieme a iné už nestretneme. Stačí sa však pozrieť na „fádny“ svet len trochu inak, a všetko je znovu až detsky dobrodružné. 

Prvý príklad – viete, prečo je diamant taký tvrdý, a pritom priehľadný? Nie je to preto, že je to istý typ „skla“ (diamant je kryštál zložený z uhlíka, sklo nie je kryštál a nie je z uhlíka, ale najmä z kremíka). Diamant je najtvrdšia látka, akú poznáme, iba preto, že – a teraz pozor – jeho elektróny vytvárajú vďaka štruktúre diamantového kryštálu mimoriadne silné chemické, čiže kvantové väzby. Štruktúra diamantového kryštálu je v konečnom dôsledku aj dôvodom jeho priehľadnosti. Nerozumiete, čo má stav a usporiadanie elektrónov s tvrdosťou a priehľadnosťou krásneho diamantu? Tak presne pre vás sú nasledujúce strany. Mimochodom – supertvrdý diamant je zložený presne z toho istého uhlíka ako supermäkká tuha v bežných ceruzkách. A predsa je oveľa tvrdší, krajší a drahší. Aj to má na svedomí kvantová povaha sveta. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite