byť jedným z kľúčových ľudí spoločnosti ESET je samo osebe vyznamenaním. Rudolf Hrubý ale, podobne ako všetci jeho spoločníci, išiel ďalej. Pred pár rokmi kúpil väčšinový podiel v zadĺženom hokejovom Slovane, spolu s ďalšími akcionármi ho finančne ozdravil, a do celého hokejového hnutia začal vnášať filozofiu o dodržiavaní pravidiel a zmlúv. 

Bol v tom dôsledný až tak, že Slovan odmietol obídenie zmluvy s bývalým hlavným sponzorom ligy a hoci v tom ostal osamotený, zotrval na svojom. 

Hokej bol aj v posledných rokoch jeho vášňou. Venovaj sa rozvoju mládeže, vo zväze plne podporoval Mira Šatana, so Slovanom dlhodobo plánoval vstup do českej ligy. Ak niekomu dal dôveru, trval na nej. Tým bol výnimočný. Keď napríklad minulý rok Slovan vypadol už vo štvrťfinále ligy, podržal trénera aj generálneho manažéra. Mnohí to považovali za veľkú chybu, napokon, Ján Pardavý a Otto Haščák už túto jeseň po ďalšom zlyhaní museli odísť. Ale pre Rudolfa Hrubého bola dôvera viac, než momentálny pocit.

Patrila k nemu samozrejme aj istá nepochopiteľnosť. Nerozumel som, prečo by mal mať Slovan ako najväčší klub väčšiu váhu vo zväze, než tie menšie. Tento biznis princíp na hokej celkom nesedel. Rovnako nebol zrozumiteľný jeho postoj k našim hráčom v KHL po ruskej agresii na Ukrajine. Aj túto svoju stránku však Rudolf Hrubý prezentoval pokojne, pričom opačný názor pozorne počúval.

Keď sme sa v posledných rokoch rozprávali, dohodnuté pracovné stretnutia sa vždy zmenili na dvojhodinovú vášnivú diskusiu o budúcnosti. Asi preto som nikdy nevnímal jeho vek. A rannej správe, že zomrel, doteraz celkom neverím.

Pán Rudolf Hrubý, bolo mi cťou.

Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.