vojna na Ukrajine dospela do patovej situácie. Veci znalé zdroje sa zväčša zhodujú: v dohľadnom čase je nepravdepodobné, že by ktorákoľvek zo strán mala dosť síl na zásadný prielom. Agresia Hamasu proti Izraelu si účtuje čoraz viac obetí, v neposlednom rade palestínskych civilistov, ktorých Hamas bezškrupulózne používa ako živé štíty. A táto vojna hrozí eskaláciou do širšieho regionálneho konfliktu. Okrem toho, svet je plný menších, aktuálnych, alebo tlejúcich, neraz zabudnutých ohnísk konfliktov.

Najmä patová situácia na ukrajinskom fronte je pre momentálny stav svetových demokracií symbolická. Svetová situácia sa vyvinula do stavu novej studenej vojny, ktorej koniec sa vzďaľuje do nevyspytateľnej budúcnosti. Konštitúcie slobody akiste môžu tento boj vyhrať. No nech už jednotlivé lokálne či regionálne konflikty dopadnú akokoľvek, nová studená vojna nebude krátkodobou záležitosťou. Aj preto, lebo nejde len o konflikt medzi štátmi, ale aj konflikt vo vnútri štátov: zápas o osud slobodného zriadenia, ktoré je dnes opäť konfrontované s pochybnými, no bohužiaľ aj vplyvnými a v istých kruhoch populárnymi „alternatívami“.

zdanlivo nesúrodé spojenectvo

Črtá sa nová os diktátorských režimov, ktorých čelní predstavitelia zdieľajú na základe spoločného strachu o svoj osud aj spoločné strategické záujmy. Sú tu menší, no nebezpeční a ťažko kontrolovaní hráči regionálneho významu: v prvom rade Irán a severná Kórea. (Hoci urýchlene podotýkam, že v dobe interkontinentálnych rakiet a internetu sa hranice „regiónov“ neraz mihotajú a rozplývajú.)  A sú tu dve veľmoci RF a ČĽR s ich veľkosti, histórii a ambíciám zodpovedajúcimi ozbrojenými silami a nukleárnym arzenálom strategických kalibrov.