dôvodom, pre ktorý sa už dva mesiace schádzajú desaťtisíce ľudí na námestiach slovenských miest, bolo pôvodne masívne ničenie spravodlivosti, ktoré do parlamentu predložila vláda. Predstava, že sa výrazne znížia tresty za korupciu aj premlčacie doby a súčasne budú odstránené tie inštitúcie (Úrad špeciálnej prokuratúry) a tí ľudia (vyšetrovatelia NAKA), ktorí boj s korupciou zvádzali, bola natoľko neznesiteľná, že dodnes plní centrá veľkých miest. Toto nečakané vzopätie veľkej časti verejnosti je samé osebe prvým povolebným víťazstvom a smerom do zahraničia vysiela jasnú správu, že volebné víťazstvo Smeru neznamená zmenu orientácie celej krajiny. 

Už len tento signál robí z dnešných zhromaždení nesmierne dôležitú vec. Veď si spomeňme, ako nádejne sme vnímali Rusko a Bielorusko v časoch, keď tam mohli prebiehať a prebiehali masové demonštrácie, a ako beznádejne ich vnímame teraz. 

Plné námestia sú faktickou správou, že Slovensko nie je umŕtvené ako Bielorusko, Rusko a iným spôsobom Maďarsko.

čo ďalej?

Z plných námestí ale nemožno vyvodzovať, že únos štátu je zažehnaný. Súčasná koalícia je z roku 2018 „poučená“, že námestiam sa neustupuje. Keďže má stále väčšinu, je rozumné predpokladať, že plánované kroky vrátane zrušenia špeciálnej prokuratúry, zníženia trestov za korupciu a premlčacích dôb a tiež vykostenia NAKA zrealizuje.

Bude to prehra námestí? Ani v najmenšom.

BORIS NÉMETH19. december 2023, Bratislava: Jeden z protivládnych protestov, ktorý vznikol ako odpoveď na kroky súčasnej vládnej koalície, najmä ako reakcia na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry.

Zmyslom plných námestí nie je znemožniť prijatie prokorupčných zákonov. To môže len ústavný súd alebo budúce parlamentné voľby. Plné námestia hrajú inú rolu – ukazujú aktuálnej moci, že Slovensko jej nepatrí, že je pod aktívnou verejnou kontrolou a že ak bude unášať štát, postupne príde o popularitu, percentá, a teda aj moc. Mimochodom, popri tlaku EÚ sú to najmä plné námestia, ktoré už spôsobili, že vládni politici prichádzajú s prvými návrhmi na zmäkčenie svojich prokorupčných zákonov. To len potvrdzuje, ako veľmi sa obávajú straty popularity.

Tieto námestia nemôžu prehrať, ani keby koalícia pretlačila všetky svoje zákony. Naopak, už teraz sú veľmi účinnou odpoveďou na druhý pokus o únos štátu. A práve preto je potrebné, aby neprestali. Zatiaľ sa to nezdá, ale Slovensko možno práve teraz našlo kreatívny spôsob, akým sa účinne zápasí o slobodu a spravodlivosť s populistami – námestia, na ktoré sa schádzajú slobodymilovní občania s rozumnou frekvenciou až do volieb.

Ale pokračujúce námestia majú aj ďalší zmysel. Zatiaľ čo vládna väčšina môže boj s korupciou zastaviť aj proti vôli námestí, zvolenie novej hlavy štátu v rukách nemá. Preto je rozumné, že veľkou témou námestí sa stáva podpora Ivana Korčoka. Ak by sa totiž prezidentom stal Peter Pellegrini, únos štátu by bol pre koalíciu ľahší. Prezident rozhoduje o menovaní šéfa tajnej služby, vyberá si z ponuky ústavných sudcov, má v rukách aj milosti a výrazne hovorí do nášho ukotvenia v NATO a EÚ. Námestiam sa tak až do apríla ponúka ďalší veľmi uchopiteľný obsah a cieľ.

ďalšie nástroje opozície

V dnešnej situácii Slovenska sú námestia veľmi dôležité. Ale sú len jedným z nástrojov. Aké sú ďalšie?

V prvom rade je nevyhnutná zodpovedná a spolupracujúca opozícia. To, že podoba súčasnej moci je okrem pandémie a rastu cien energií aj dôsledkom katastrofálneho výkonu predošlej vlády, musí byť mementom. Dobrým znakom je, že PS, KDH a SaS vytvorili opozičný blok bez OĽaNO. Ak v tom nevydržia, bolo by to samovražedné. Ale potrebné je viac. 

„Je najvyšší čas, aby opozičné strany vytvorili spoločné tímy pre jednotlivé sektory a oblasti tak, aby postupne hľadali, vytvárali – a verejnosti ponúkli – spoločné riešenia budúcej koalície.“

V prvom rade skutočné spojenectvo, teda uvedomenie si, že PS, KDH a SaS spája to najdôležitejšie, teda záujem na spravodlivom a slobodnom Slovensku. Ak má byť súčasná moc porazená, potom vzájomné opozičné spory či dokonca fauly vedené nádejou, že nimi získam voliča partnerskej strany, musia ostať v múzeu matovičovskej éry.

Rovnako dôležitý je však aj obsah. Je najvyšší čas, aby opozičné strany vytvorili spoločné tímy pre jednotlivé sektory a oblasti tak, aby postupne hľadali, vytvárali – a verejnosti ponúkli – spoločné riešenia budúcej koalície. Je samozrejmé, že zhoda nenastane vo všetkom, a je zdravé, že strany si aj vo viacerých kľúčových oblastiach ponechajú až do volieb vlastné riešenia. Ale nejaký elementárny spoločný program (napríklad v oblasti spravodlivosti, právneho štátu, reformy prokuratúry či zahraničnej politiky) je nielen možný, ale pri pohľade na porážku mečiarizmu v roku 1998 aj nevyhnutný.

rola médií

Vláda sa nijako netají, že jej inšpiráciou je Viktor Orbán. A keďže ten na viac než desaťročie upevnil svoju moc ovládnutím médií, je zrejmé, čo je dnes na Slovensku okrem námestí a opozície kľúčové, a čo je teda nevyhnutné brániť.

Najskôr triezvy pohľad na aktuálne možnosti. RTVS je už roky bezzubá, napriek tomu bude ovládnutá. S verejnoprávnym priestorom sa teda rátať nedá. Ale vyzerá to tak, že cez štátnu inzerciu (Orbánova stopa) budú skrotené aj Markíza a Joj. Navyše, bulvár prešiel vlastnícky bližšie k súčasnej moci, a na jej strane je aj celá dezinfoscéna.

čo ostáva oproti?

Na rozdiel od Maďarska celkom dosť. V rádiách je najsilnejší Expres, a ten je nezávislý. Na internete je veľkou silou trojica Sme, Denník N a Aktuality. Z tlačených médií je okrem uvedených denníkov nezávislý .týždeň, a oproti dezinfoscéne stoja aj celkom rozvinuté sociálne siete rozumných podcastov, videí a účtov.

BORIS NÉMETH19. december 2023, Bratislava: Ľudia prišli na protest aj napriek tomu, že vonku bolo chladné počasie. Občianska spoločnosť sa snaží ochraňovať demokraciu, keďže vláda Roberta Fica ju jasne ohrozuje.

Obrana slobody teda v oblasti médií znamená zvýšenú občiansku podporu slobodných a nezávislých médií. Kúpiť si dnes predplatné N-ka či .týždňa je pre budúcnosť Slovenska rovnako dôležité ako účasť na námestí.

páka Európskej únie

Slovensko je členom EÚ a NATO, pretože zdieľa spoločné hodnoty. Ak sú ohrozené, je povinnosťou nielen oboch organizácií, ale aj tých občanov Slovenska, ktorým na spoločných hodnotách záleží, konať na ich obranu. Čo to v praxi znamená?

Na Slovensku sa ako v časoch mečiarizmu, tak aj teraz rozšíril pocit, že obracať sa pri ohrození spoločných hodnôt na EÚ a NATO je čosi ako žalovanie, či dokonca škodenie vlastnej krajine.

Nič nie je ďalej od pravdy. Slovensko je súčasťou oboch inštitúcií, prispievame k ich fungovaniu a obrane, takže EÚ a NATO nie sú oni. Sme to MY. A preto máme povinnosť starať sa nielen o Slovensko, ale ako ich členovia aj o obe kľúčové inštitúcie. Konkrétne to znamená, že ak niekto na Slovensku zneužíva európske fondy alebo podrýva právny štát, obrátenie sa na orgány EÚ nie je poškodzovaním Slovenska, ale obranou zdravia spoločného priestoru, a teda aj samotného Slovenska.

Inými slovami – v dnešnej situácii Slovenska je súčinnosť opozície s orgánmi EÚ správnou, rozumnou a vzhľadom k plánu obnovy a eurofondom aj veľmi účinnou brzdou druhého únosu štátu. 

späť na námestia

Napriek všetkému, čo sme doteraz povedali, sa medzi ľuďmi na námestiach bude opäť a opäť vynárať otázka: A bude to celé mať nejaký zmysel? Tá otázka je prirodzená, ale v skutočnosti nezmyselná. Základným zmyslom demonštrácií nie je niečo dosiahnuť, ale niečo demonštrovať. 

V Novembri 89 ľudia nezaplnili námestia preto, aby zvrhli komunizmus – to si väčšina z nich nevedela v prvých dňoch ani len predstaviť. Prišli preto, aby demonštrovali nesúhlas s brutalitou komunistickej moci. Desiatky až stovky tisíc ľudí, ktorí síce nepodpísali Chartu 77 ani Několik vět, ale v tej chvíli cítili, že majú, že musia byť na námestiach – bez ohľadu na následky. Výsledkom – aj keď nie pôvodným zámerom – bol pád komunizmu. Tak sa veci niekedy vyvinú.

Po zavraždení Jána a Martiny neprišli ľudia na námestia preto, aby zvrhli vládu Smeru. Prišli preto, aby demonštrovali odvahu. Desiatky tisíc ľudí, ktorí v tej chvíli jasne cítili potrebu ukázať, že sa nedajú zastrašiť ani vraždami. Výsledkom – aj keď nie pôvodným zámerom – bol začiatok konca Smeru (bohužiaľ, konca len dočasného, vďaka Igorovi Matovičovi). 

Aj dnes chodíme na námestia v prvom rade preto, lebo cítime, že treba demonštrovať ostrý nesúhlas s novým únosom štátu. Kam to povedie a ako dlho to bude trvať, to v tejto chvíli nevieme. Ale veci sa opäť raz nejako vyvinú. A vývoj s plnými námestiami bude celkom iste iný, ako by bol s prázdnymi námestiami. Máme tam byť a aj tam budeme.

Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.