niekedy ich aj s podráždením odmietame. Najmä, ak vedú k nepríjemným zisteniam o nás samých. To platí aj pre výzvy, s ktorými nás konfrontuje (a ešte bude konfrontovať) nová studená vojna.

Pripustiť si isté skutočnosti je teda nevyhnutnou podmienkou toho, aby sme so svojou situáciou dokázali niečo zmysluplné urobiť. Aj toho, aby sme sa vedeli vyhnúť horším scenárom v prospech znesiteľnejších. A ako vieme: vo vojne aj v politike ide vždy o nedokonalé scenáre, teda spravidla o možnosti väčšieho alebo menšieho zla. Poďme však poporiadku.

nesamozrejmé výdobytky

Ak už nič predtým, tak je to vojna na Ukrajine, ktorá ukazuje, že nový studený konflikt s dlhodobou perspektívou je späť, a zrelý. Čím sa vyznačuje toto nové kolo globálnej konfrontácie? Čím pripomína, a čím a líši od toho predchádzajúceho?

Tá predchádzajúca studená vojna môže v porovnaní s našou dnešnou situáciou vyzerať jednoduchšie. Iste, môže ísť o zdanie: všeličo sa v spätnom pohľade javí jednoduchšie, než pre vtedajších súčasníkov. Pripomínam tiež, že ani výsledok tej predchádzajúcej studenej vojny nebol tak samozrejmý či dokonca predurčený, ako sa nám dnes môže zdať z pozície generálov po bitke. (V 50tych rokoch vhodne upozornil vo svojej knihe ešte vtedy pomerne málo známy Henry Kissinger: „Patrí k povahe úspešnej politiky, že potomstvo zabudne, ako ľahko mohli byť veci inak“.)