mám traumatické tiky, keď mi niečo pripomenie komunizmus, a to som ani nedrela v jáchymovských baniach – stačí mi vedieť, že existovali a že v nich dreli a mreli iní ľudia. Preto nikdy neprestanem žasnúť nad myslením, cítením a vôbec existenciou ľudí, ktorí odkazy na diktatúry ako komunizmus či nacizmus vnímajú s nostalgiou. A že je tých ľudí dosť...
Aj preto, že ich je nemálo, si Peter Pellegrini s obľubou dáva vyrábať bilbordy v červenej farbe. Na tých pred parlamentnými voľbami pripomínal ružolíceho pionierika, na týchto pred prezidentskými voľbami ukazuje brutálne odhodlaný profil v štýle trojhlavej hydry Marxa, Engelsa a Lenina. Okolo neho sú zástavy, síce slovenské, ale aj tak pôsobia tak slávnostne drapériovo naskladané, sťaby ich z posledného zjazdu KSČ doniesli, oprášili, ale naftalínový pach z nich nevytriasli.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.