bratislavskí študenti herectva mali v piatok vo svojom Labe premiéru Čechovovej Čajky. Naštudoval ju s nimi ich pedagóg Roman Polák, ktorý s nimi ako čerstvý laureát štátneho vyznamenania viedol viacmesačný tvorivý dialóg. Tým umožnil nemožné. Ale nielen on.
Úskalí študentských predstavení je vždy viac. Študenti herectva ešte len objavujú hlbší rozmer svojho povolania, vlastné vzlety a pády nemajú ešte viackrát nažité a na staršie postavy nemajú tvár ani výraz. Preto býva študentské predstavenie študentské.
Ale Čajka bola trochu iná.
„V tých chvíľach sme neboli na študentskom predstavení, ale v drámach vlastných životov.“
Keď si divák zvykol, že starého invalidného pána hrá 20-ročný mladík, a že je v hre viac mladíckeho kriku a pohybu než v usadenej hre profesionálneho súboru – a netrvalo to dlho –, z hry bola plnohodnotná dráma s individuálnymi výkonmi, na aké sme zvyknutí u divadelných hviezd. Anička Hroboňová, Jakub Somora, Ivana Kološová a viacerí ďalší zahrali niektoré scény tak, že vzali divákom dych. V tých chvíľach sme neboli na študentskom predstavení, ale v drámach vlastných životov.
Všeličo je teraz na Slovensku takmer nemožné. Neklamať si. Myslieť na dobro celku. Nebyť hrubý k oponentovi. Priznať vlastnú slabosť, ak už nie vinu. Dať šancu lepším a odísť. Pomoc mladým, rešpekt k starším. Študenti herectva na VŠMU s Romanom Polákom to všetko ukázali. Predstavenie Čajka sa tým stalo nielen umeleckým zážitkom, ale aj zábleskom nádeje malej krajiny, ktorá stratila kompas.
Študenti herectva VŠMU, celý tím Čajky, Roman, vydržte.
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.