nebudem tu rozoberať kandidátsky profil Petra Pellegriniho. Vlastne to celkom nedokážem, pretože je beztvarý. 

Pri všetkých mediálne využiteľných výhodách, pri množstve jeho plagátov a iných šírených propagačných materiálov, pri jeho vnucujúcej sa všadeprítomnosti, sú jeho posolstvá bezobsažné, široko vyložiteľné. Podotknem pri nich snáď len, že práve táto bezobsažnosť a nekonečná elasticita sú zlovestné –  ako zásterka pre politiku strachu a pomsty, ktorú práve teraz vykonáva úradujúca vládna koalícia. A ak táto vláda bude mať „zvládnutého“ poslušného prezidenta, môže svoju pomstu dokonať; do dôsledkov, ktoré sa môžu stať nenapraviteľnými. Pellegriniho zvolenie neprinesie „pokoj pre Slovensko“, ale pokoj pre Fica, aby mohol v takto poskytnutom prítmí prevádzkovať svoje mocenské čáry-máry, aj tie s Ruskom, aj tie s Orbánom, a všetko na slovenský účet.

neanalyzujte Korčoka. Zvoľte ho!

Ivan Korčok je dôveryhodný politik, profesionálne zdatný diplomat so zásluhami v kľúčových okamihoch našej zahraničnej politiky. Je to Pellegriniho skutočný a zvoliteľný súper, no podľa prieskumov stále druhý, v tesnom závese. Obávam sa, že ten tesný záves nie je len výsledkom mediálnych výhod Pellegriniho. Ani to nie je výsledok nejakej vážnej chyby vo vedení Korčokovej kampane, hoci nepochybne sú tu vždy nejaké „muchy“, ktoré je možné vychytávať. 

Mám len akýsi nemilý pocit, že tá časť voličského spektra, ktorá (tak ako ja) odmieta politiku strán zostavujúcich dnešnú vládnu koalíciu, pri vlastných kandidátoch jednako stále prejavuje sklon k zbytočnému mudrovaniu, malicherným pochybnostiam, prílišnej precitlivelosti k nepodstatným detailom; skrátka, akúsi neochotu pozrieť sa pravde do očí a priznať si, že v politike sa rozhodujeme medzi dostupnými, reálnymi a nie vysnenými možnosťami. Že sú tu najskôr životne dôležité priority, a až po nich sa môžeme venovať sporom o názorové či dokonca estetické detaily. (Podotýkam, že pod „politikou“ v tejto chvíli rozumiem aj účasť a vo voľbách a rozhodovanie voliča.)

buď, alebo

Tieto prezidentské voľby mimoriadne dôležité. Ich výsledok v závažnej miere spolurozhodne o budúcnosti tejto krajiny a jej obyvateľov na mnoho rokov dopredu. Rozhodne o tom, či budeme pokračovať v ceste, ktorou sme sa pri všetkých kolíziách a odbočeniach v zásade pohybovali od roku 1989, alebo zaradíme spiatočku, tentokrát s explicitnou bezostyšnosťou, aká nemá precedens od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Opäť nejde o malicherné detaily, ale o prežitie základov zastupiteľskej demokracie, vlády zákona a celého ústavného systému slobody. K tomu samozrejme patrí aj bezpečnosť nášho zakotvenia v európskych a euro-atlantických zväzkoch. Tu platí „buď, alebo“: alebo plnohodnotná zastupiteľská demokracia, alebo cesta po šikmej ploche, na konci ktorej je ruský model vládnutia (ak sa toto „vládnutím“ dá vôbec slušne nazývať).

„Fico s nami vybabre znova a ešte horšie, ak mu to zase dovolí naša vlastná hlúposť.“

strieborná medaila nebude

Na víťazstvo v prezidentských voľbách nestačí byť druhý, nech by to bola akokoľvek čestne a hrdinsky vybojovaná pozícia. Striebro sa neráta. Preto skôr, než začneme skúmať čo všetko Ivan Korčok v kampani opomenul, čo všetko by ešte mal urobiť, na čo všetko by mal pamätať, a akej názorovej ortodoxii by mal vyhovieť naľavo či napravo, nadýchnime sa zhlboka a potom sa spýtajme ešte raz, seba samých, či rozpoznávame závažnosť situácie, v ktorej sa nachádzame, rozhodnutia pred ktorým stojíme, či rozpoznávame podstatné priority od nepodstatných, či sme sami urobili čo treba, najmä v posledných časoch. To platí aj pre radového voliča, aj pre príslušníkov politických elít – tých dnes opozičných, z ktorých niektorí sedeli počas posledných 13 rokov vo vládnych koalíciách, ktoré sa opakovane rozpadali následkom žabomyších sporov, osobného exhibicionizmu a trestuhodného babráctva – a Fico na tom vždy vedel ryžovať. Fico má totiž niečo, čo jeho politickým oponentom doposiaľ zúfalo chýbalo: nielen schopnosť vyhrať vo voľbách, ale udržať si moc a používať ju. Pre nekalé ciele, isteže. Ale na čo sú skvelé úmysly, za ktorými nie je schopnosť a vôľa ich naplniť? A Fico s nami vybabre znova a ešte horšie, ak mu to zase dovolí naša vlastná hlúposť.

volím prezidenta SR

Od Ivana Korčoka nečakám súhlas so všetkými mojimi názormi na to či ono. Ani si nemyslím, že prezident je povinný vyhovieť vo všetkom práve mne. Nevolím „môjho“ prezidenta. Volím prezidenta Slovenskej republiky, ktorý nebude mojim prezidentom, ale prezidentom všetkých občanov. Ivan Korčok na to má potrebné schopnosti, prejavil potrebný charakter a reprezentuje dôveryhodné a rozumne obhájiteľné postoje. Toto je dnes pre mňa ako pre voliča podstatné. Tým sa budem riadiť pri hlasovaní.

Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.