ivan Korčok je celoživotný diplomat, ktorý dával svoj talent v prospech ukotvenia Slovenska medzi slobodnými krajinami. Ako diplomat nedojímal, ani nemal veľké prejavy. To nebolo jeho poslanie. Konal racionálne, tak, aby chránil našu bezpečnosť a civilizačnú príslušnosť.
Ale teraz kandiduje za prezidenta Slovenskej republiky. To už vyžaduje nielen rozum, ale aj srdce. Emóciu. Mala to byť jeho slabina. Ale stal sa z toho jeho najväčší tromf.
Kto videl stredajší záverečný míting v hlavnom meste, videl toto: Davida Kollera a česko-slovenskú solidaritu, Vicu Kerekes a maďarsko-slovenskú citlivú vášen, Miša Handzuša a pravé srdce hokeja, Zuzanu Krónerovú, Alexandra Bártu a nezastupiteľné svedomie našich hercov, a medzi to Hex, Emu Drobnú a emóciami nabitú štátnu hymnu.
Toto je nový Ivan Korčok, ten s úsmevom, s prejavovanou vďačnosťou, a s uveriteľným priateľstvom k ľuďom a k Slovensku.
Ako sa to stalo?
Zdalo sa, že Slovensko po parlamentných voľbách zaplavila lož, zloba a hrubosť. Ale bolo to inak. To najhoršie v nás privolalo k životu to najlepšie v nás. Zbieralo sa to mesiace, ožívalo to v protestoch proti ďalšiemu únosu spravodlivosti, a práve v prezidentských voľbách sa to naplno rozvinulo - do sporu o povahu Slovenska sa po rozume vložilo už aj srdce.
O výsledku sobotňajších volieb ešte nie je rozhodnuté. Ale niečo už rozhodnuté je. Lebo vždy, keď sa prebudilo slovenské srdce, nebolo toho, kto by ho zastavil.
Pán Korčok, Ivan, toto je najväčšie víťazstvo.
SITA/Milan Illík
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.