prehra v zápase o RTVS je, samozrejme, dôsledkom volieb, v ktorých vyhrala taká väčšina, ktorá v sebe nesie mečiarovský pohľad na svet. V ňom je víťazstvo vo voľbách povolením mocensky zabrať každé slobodné územie a inštitúciu, ktoré v štáte existujú. Ale prehra v zápase o RTVS je aj dôsledkom predošlých desaťročí, a teda rôznych väčšín. 

aká bola RTVS

RTVS si ani za 35 rokov nedokázala vybudovať takú pozíciu, povesť a verejnú podporu, ktoré by rôzne vládne väčšiny odradili od pokusov urobiť z nej svojho sluhu. Ak by sa naša verejnoprávna televízia a rozhlas stali rodinným striebrom tejto republiky, ako sa to podarilo Českej televízii, jej opakované podrobenie by bolo pre akúkoľvek moc omnoho riskantnejšie. Ale kedy bola RTVS naozaj slobodná a kvalitná? Kedy vytvárala verejnú mienku, kedy prichádzala so zisteniami, ktoré preberali súkromné médiá, kedy kultivovala verejný priestor sebavedomou publicistikou a aktuálnymi dokumentmi, a kedy odmietala sebecké želania politikov? V koľkých z 35 rokov slobody bola takáto?