Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Štefan Hríb: Zmierenie alebo prečo na slovách záleží

.štefan Hríb .názory

To, že streľbu na predsedu vlády odsúdili všetky dôležité subjekty, sa môže zdať málo. Ale veď to je civilizačná správa, že život človeka je viac, než akýkoľvek rozdiel v našich názoroch či konaní. Mimochodom, je pravdepodobné, že k inej zhode už ani nemôže prísť.

Štefan Hríb

je rozumné, že súčasná a budúca hlava štátu rozmýšľajú o upokojení situácie a o stretnutí rozhodujúcich politických strán (a je sebapriznaním, ak to niektoré strany nedokážu urobiť). Je tiež správne, ak politickí lídri rozmýšľajú o gestách voči oponentom, a médiá o slovníku. Urobme to všetci. Ale príliš ľahko používať pojem zmierenie rozumné nie je.

Nie žeby zmierenie nebol správny cieľ. Príklady z Juhoafrickej republiky, Írska či Rwandy ukazujú, že aj v kruto rozdelenej spoločnosti sa napriek pretrvávajúcim problémom dá dosiahnuť istý zmier. Ako je ale možné naplniť obsah slova zmierenie v našich podmienkach? Kto sa tu má s kým zmieriť? A akú má mať ono zmierenie podobu? 

Ako sa ľudia, ktorí si želajú Slovensko ako právny štát, ukotvený na Západe, môžu zmieriť s predstavou toho tábora, ktorému je bližšie východnejšie chápanie sveta? Ako sa má zmieriť odporca zmien trestného zákona, ktorý v nich vidí záchranu pre zločin, s predstavami jeho predkladateľa, ktorý hovorí o rozumných trestoch a sadzbách? Ako sa zmieri podporovateľ slobodnej Ukrajiny so svetom tých, ktorí hovoria o mieri formou okupácie ukrajinských území? 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite