je rozumné, že súčasná a budúca hlava štátu rozmýšľajú o upokojení situácie a o stretnutí rozhodujúcich politických strán (a je sebapriznaním, ak to niektoré strany nedokážu urobiť). Je tiež správne, ak politickí lídri rozmýšľajú o gestách voči oponentom, a médiá o slovníku. Urobme to všetci. Ale príliš ľahko používať pojem zmierenie rozumné nie je.

Nie žeby zmierenie nebol správny cieľ. Príklady z Juhoafrickej republiky, Írska či Rwandy ukazujú, že aj v kruto rozdelenej spoločnosti sa napriek pretrvávajúcim problémom dá dosiahnuť istý zmier. Ako je ale možné naplniť obsah slova zmierenie v našich podmienkach? Kto sa tu má s kým zmieriť? A akú má mať ono zmierenie podobu? 

Ako sa ľudia, ktorí si želajú Slovensko ako právny štát, ukotvený na Západe, môžu zmieriť s predstavou toho tábora, ktorému je bližšie východnejšie chápanie sveta? Ako sa má zmieriť odporca zmien trestného zákona, ktorý v nich vidí záchranu pre zločin, s predstavami jeho predkladateľa, ktorý hovorí o rozumných trestoch a sadzbách? Ako sa zmieri podporovateľ slobodnej Ukrajiny so svetom tých, ktorí hovoria o mieri formou okupácie ukrajinských území?