Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Novým prezidentom USA sa stal Donald Trump. Slobodný svet, vrátane Európy, tak čelí novej výzve.

Štefan Hríb: Zrátanie síl

.štefan Hríb .názory .editoriál

Dianie okolo veľkých médií, ale aj širší pohľad na stav spoločnosti otvára ťažkú otázku – je dnešok len jedným z ďalších odklonov Slovenska od rozumnej cesty, alebo ide o dlhodobý trend, a teda o našu dominantnú tvár?

Štefan Hríb

od roku 1989 až doteraz bolo Slovensko charakteristické výmenami veľmi odlišných vlád. Zjednodušene sa dá povedať, že pri moci sa striedali vlády, ktorých hlavným cieľom bola samotná moc a výhody z nej plynúce, a to bez ohľadu na osud Slovenska, a vlády, ktorým – pri všetkých svojich fatálnych zlyhaniach – osud štátu nebol ľahostajný.

Pre obdobia, v ktorých sa podarilo zostaviť vlády druhého typu, boli kľúčové dva faktory – slobodné médiá a maďarská menšina. Aj mečiarizmus, aj neskoršie vlády Smeru, HZDS, SNS a ich dedičov boli vo voľbách odmietnuté vždy len vtedy, keď proti nim stála zodpovedná opozícia, kritické masové médiá a demokraticky cítiaci lídri maďarskej menšiny.

Aký je stav dnes? Čo stojí proti aktuálnej moci?

Opozícia po detinskom vládnutí jej časti v rokoch 2020 až 2023 nie je ešte obnovená a dôveryhodná. Vo verejnosti doznieva znechutenie a ani samotné opozičné strany ešte nevyvolávajú dojem pripravenosti a vnútornej sily. Toto je prvý faktor, ktorý robí dnešný stav Slovenska ťažšie zmeniteľným. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite