to, že Brusel je pre voliča príliš ďaleko, znie v čase rýchleho internetu a lacných aeroliniek trochu úsmevne. Čo by potom mal hovoriť volič z Utahu o vzdialenosti Washingtonu D.C.? V skutočnosti ale nejde o fyzickú vzdialenosť. Odťažitosť Bruselu je na Slovensku obsahová. A nejde o jednocestný problém.

štyri európske podoby

V čase, keď v strednej Európe končilo totalitné zovretie Moskvou, tu bol Západ vnímaný ako zasľúbená zem. Po desaťročiach, keď sme po Európe nemohli cestovať a informácie zo slobodného sveta boli cenzurované a krivené, bola perspektíva ukotvenia Československa v slobodnom európskom spoločenstve snom všetkých novembrových námestí. Málokto tu vtedy riešil, či má mať Európa silnú obranu, spoločné dane a zelenú politiku, a ani kultúrno-etické otázky ešte neslúžili ako dôkaz vlastnej morálnej nadradenosti. 

Bol to pritom čas, v ktorom už európske spoločenstvo hľadalo, čo je rozumná miera integrácie a nakoľko majú spoločné regulácie zasahovať do jednotlivých trhov, no vzhľadom k stavu československej spoločnosti po 40 rokoch neslobody to bolo pre našu diskusiu druhotné. V tom čase bola cesta Československa a jeho nástupcov do európskeho spoločenstva nespochybniteľným cieľom, takže spor o povahu tohto spoločenstva tu fakticky neprebiehal. Naša prvá predstava Európy bola preto začiatočníckou ilúziou.

Prvý európsky otáznik na Slovensku vyvstal, keď sa ukázalo, že európske spoločenstvo sú aj pravidlá. Narazili na to Mečiar so SNS. Ich hrubé spôsoby, zneužívanie štátnych orgánov a lúpežnícke spravovanie krajiny vyvolali v  európskom spoločenstve silný odpor. Najmä preto začali do Bratislavy prichádzať demarše, z ktorých sme sa dozvedali, že mečiarovský spôsob vládnutia nie je zlučiteľný s budúcim členstvom Slovenska v EÚ. Vtedy sa po prvýkrát stala Európa pre istú časť verejnosti nechcenou.