prejavy Roberta Fica v záujme zachovania aspoň zvyškov duševného zdravia nepozerám. Pozorne som si ale prečítal jeho prepis a mal som pocit, že som sa v čase presunul niekam do roku 1977. 

Komunisti vtedy o signatároch Charty 77 (dokumentu, ktorý nerobil nič iné, len vládnu moc vyzýval, aby dodržiavala Helsinský dohovor o ľudských právach, ktorý podpísala) hovorili, že sú agenti Západu, ktorých cieľom je rozvracanie socialistickej spoločnosti.  Bola to, pochopiteľne, lož. Komunisti ju opakovali až do Novembra 89 stále znovu a s jej pomocou chartistov zatvárali, mučili a vyháňali z krajiny. Niektorí, ako napríklad pán profesor Patočka, za svoj podpis a následné prenasledovanie zaplatili životom.

„Fico z pokusu o vraždu obvinil všetkých, ktorí na Slovensku predstavujú prekážku prechodu od liberálnej demokracie k orbánovskej autokracii.“

Robert Fico povedal v prvej vete svojho prejavu nie jednu lož, ale hneď dve. Vraj sa ho pokúsil zavraždiť aktivista slovenskej opozície. Atentátnik rozhodne nebol aktivistom slovenskej opozície.