zuzana Čaputová sa v roku 2019 stala prezidentkou, pretože na rozdiel od ďalších kandidátov pôsobila kompetentne a súčasne ľudsky. Bolo to osviežujúce, a napríklad pre české prostredie trápiace sa s Milošom Zemanom pôsobila trochu ako zjavenie.

Svoju funkciu začala s predsavzatím šíriť porozumenie, spájať a meniť nepriateľstvá na spoluprácu. V mnohom, napríklad v spolupráci s cirkvami, sa jej to podarilo. Jed slov biskupa Oroscha zmenila na hlúpu epizódu a varovania časti katolíckeho prostredia o progresívnej hrozbe bravúrne vymazala zblížením sa s pápežom Františkom. Lenže päť rokov, ktoré ako hlava štátu zažila, všetky dobré predsavzatia o porozumení a spájaní prakticky znemožnili. 

Krátko po zvolení Zuzany Čaputovej prišla vláda pána Matoviča a jej pandemické nápady. Z logiky detinského vládnutia prišlo veľmi rýchlo nielen urážanie vedcov, médií či samospráv, ale aj spasiteľské nápady o celoplošných testovaniach či Sputniku. Vtedy sa ukázalo, že Zuzana Čaputová je v skutočnosti bojovníčka. Keď jej vedenie armády oznámilo, že celoplošné testovanie nie je pripravené, zastala sa verejne vedcov a oznámila to národu. Znamenalo to vtedy aj potom nepriateľstvo vlády a aj veľkej časti verejnosti, ale bol to okamih dospelého prezidentstva.