Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Štefan Hríb: Kto šíri nenávisť?

.štefan Hríb .názory .téma

Nepísaná dohoda po hanebnom atentáte, že všetci máme teraz viac vážiť slová, aby sa ďalej neživila nenávisť, vyzerá na prvý pohľad rozumne. Ale je takou? Je to naozaj spoločná snaha o upokojenie?

Štefan Hríb

to, čo sa deje po voľbách, nie je bežná výmena politických väčšín. Zmeny Trestného zákona napísané obvinenými či obžalovanými ľuďmi, zničenie konsenzu o pomoci napadnutému susedovi, obvinenie EÚ, že chce vzájomné vraždenie Slovanov, frontálny útok na nezávislé médiá vrátane veľkých televízií, odovzdanie kultúry do rúk okruhu pani Šimkovičovej či kontroly zdravotníckych postupov do rúk pána Kotlára sú snahou o takú premenu Slovenska, ktorá siaha k samotným základom slobody. Akými slovami sa na toto všetko má reagovať? 

Rešpektovať výsledok volieb je samozrejmosť (mimochodom, predčasné voľby, čo je snaha o zvrátenie výsledku volieb, tu opakovane privolával Smer, nie dnešná opozícia či médiá). A aj istá zdržanlivosť po útoku na predsedu vlády je prejavom ľudskosti. Ale nič z toho predsa nemôže znamenať, že ak sa tu siaha na základy právneho štátu, ak sa narúša naše kľúčové spojenectvo so slobodným svetom a ak sa namiesto kultúry presadzuje nevkus a sila, má nastať akési tolerantné ticho. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite