favoritom prezidentských volieb v roku 2019 bol Robert Mistrík. Kandidát koalície Maroš Šefčovič bol príliš umelý a po masových protestoch proti unesenému štátu úplne nezvoliteľný, takže opozičný kandidát z tábora SaS to mal takmer isté. Lenže stalo sa niečo nečakané – opoziční voliči neprijali rozohranú manipuláciu o vzdaní sa všetkých v prospech pána Mistríka, naopak, po viacerých verejných vystúpeniach všetkých kandidátov sa začali prikláňať k úprimnejšiemu a ľudskejšiemu svetu dovtedy menej známej „právničky z Pezinka“. A priklonili sa až tak, že keď už bolo zrejmé, že do druhého kola postúpi ona, vzdával sa napokon pán Mistrík.

Druhé kolo bolo potom už len formalitou, doba aj povaha oboch finalistov priali zvoleniu prvej ženy do funkcie hlavy štátu. A hoci to na jej inaugurácii niesli dlhoroční technológovia moci viditeľne ťažko, Zuzana Čaputová bola po Andrejovi Kiskovi ďalšou zaujímavou prezidentkou, o ktorej rozhodli milióny voličov, a nie oni.

od nádeje k vláde zmaru

Po protikorupčných zhromaždeniach, po vražde novinára a jeho snúbenice, po námestiach Za slušné Slovensko a po odhalení, že Slovensko fungovalo ako korupčný nástroj vyvolených na moc a zdroje, bolo zvolenie Zuzany Čaputovej v roku 2019 logickým pokračovaním meniacej sa nálady väčšiny spoločnosti.