svetoznáma báseň Andreja Sládkoviča Nehaňte ľud môj je zjavne orientovaná na vynikajúcu budúcnosť národa slovenského. Až doteraz však nebolo celkom jasné, ktorá časť Sládkovičovej budúcnosti a našej minulosti to vlastne mala byť. Teraz sa to však začína vyjasňovať.

Bez snahy miešať sa do remesla literárnym vedcom (nejde totiž o žiadnu snahu, ale o evidentné miešanie sa) ponúkame v svetle najnovších udalostí najnovšiu intrepretáciu tejto básne založenú na nasledovnom fakte: Pod pojmom ľud myslel Sládkovič ani nie tak celý slovenský národ ako skôr jednu jeho predstaviteľku – slovenskú národnú ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú – a jej kolegov. Dobre, nie je to celkom fakt, ale je to názor, a tie majú rovnaké ľudské práva ako fakty. 

Už prvé verše celkom jasne poukazujú, koho mal básnik na mysli (poznámka redakcie: pod pojmom vek treba rozumieť vzhľad, nie vek – tu sme v poézii, nie na vedeckej konferencii)