Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Štefan Hríb: Kto dal do ústavy Cyrila a Metoda a čo tým o sebe zakrývame

.štefan Hríb .názory

Opakuje sa to rok čo rok – politici ovážnejú svoje tváre, pozerajú sa nimi najmä do zeme, naznačujú tým dejinné premýšľanie a zrejme aj čosi ako modlitbu, a potom sa úporne snažia o slová, ktorými sa prihlásia k odkazu Cyrila a Matoda.

Štefan Hríb

odkaz na Cyrila a Metoda ako vierozvestcov dali do slovenskej ústavy ľudia, ktorí sa počas komunizmu zúčastňovali na potláčaní slobody vierovyznania. Páni Mečiar, Číč, Sečanský či Fogaš správne tušili, že do základného zákona nového štátu nemožno dať číru moc (teda hlavný zmysel ich verejného pôsobenia), a tak siahli k čomusi, čo predsa len pôsobilo hlbšie. Do samotného úvodu celej ústavy preto napísali toto:

My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi, usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity, teda my, občania Slovenskej republiky, uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite