odkaz na Cyrila a Metoda ako vierozvestcov dali do slovenskej ústavy ľudia, ktorí sa počas komunizmu zúčastňovali na potláčaní slobody vierovyznania. Páni Mečiar, Číč, Sečanský či Fogaš správne tušili, že do základného zákona nového štátu nemožno dať číru moc (teda hlavný zmysel ich verejného pôsobenia), a tak siahli k čomusi, čo predsa len pôsobilo hlbšie. Do samotného úvodu celej ústavy preto napísali toto:
My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi, usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity, teda my, občania Slovenskej republiky, uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.