na Devínskom hrade sedeli jeho verní, zbavení nielen hriechov, ale aj zločinov, ktorých sa v minulosti dopúšťali. Sedeli tam s vedomím, že im už nič nehrozí a oni sa konečne môžu pozrieť komukoľvek do očí a zahnať do kúta každého, kto by mali odvahu pripomínať im ich minulosť. 

„Cyril a Metod by sa nestačili čudovať, na čo všetko sa ich dávna misia dá použiť.“

Bol to práve hlavný rečník,  kto sa postaral o ich bezpečie, ktorý ich vrátil na výslnie a dal im do rúk moc rozhodovať o osude štátu a o miliardách eur. A tak na devínskom brale zbožne načúvali, ako pod pláštikom osláv šíri nenávisť, netoleranciu, polopravdy o našej dávnej minulosti a volá po tom, aby sme tú netoleranciu niekedy v budúcnosti zakotvili do našej ústavy. 

Cyril a Metod by sa nestačili čudovať, na čo všetko sa ich dávna misia dá použiť. Lenže, čo tam po pravde. Dôležitá je moc a možnosť udržať si ju čo najdlhšie.