Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Štefan Hríb: Môže slobodný svet prehrať?

.štefan Hríb .názory .téma

Bude NATO naďalej zárukou našej bezpečnosti? A môže ruská agresia na Ukrajine, chuť Číny na Taiwan a snaha islamských extrémistov zničiť Izrael rozdeliť slobodný svet až tak, že prehrá? Nie, ak sa Západ nevzdá sám.

Štefan Hríb

keď sa v roku 1989 končila krvavá éra komunizmu, Francis Fukuyama napísal, že dejiny sa skončili výhrou slobody. Prednosti právneho štátu, voľného trhu a ľudských práv boli po celom svete natoľko zreteľné, že nemali viditeľnú alternatívu. Smerovanie migrácie, letmé porovnanie HDP, ale aj mäkká, kultúrna príťažlivosť západného modelu spoločnosti boli natoľko silným dôkazom, že Huntingtonove opačné slová o pretrvávaní civilizačných rozdielov – a teda aj fatálnych sporov – boli na chvíľu veľmi podceňované. 

Ako je to o 35 rokov neskôr? Nakoľko je Západ stále nespochybniteľným lídrom a vzorom sveta?

čo je to Západ a aký je silný?

Západ už dlho nie je definovaný geograficky. Pôvodne to naozaj bolo „geografické“ spoločenstvo, vystavané na obrysoch západného kresťanstva a osvietenstva, ktoré bolo tvorené západnou časťou Európy, Veľkou Britániou, Spojenými štátmi a Kanadou. Keďže ale k Západu vnútorne patrí aj Austrália či Nový Zéland, a keďže sa k nemu postupne pridávali aj Japonsko, Južná Kórea či Turecko, mapa a ani náboženstvo už pri definovaní Západu nie sú rozhodujúce. 

Čím je teda Západ, o ktorom hovoríme? 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite