keď prišiel, bolo ho plno. Silným hlasom vravel všeličo, ale v pozadí boli vždy jemnosti slobody. Kričal, niekedy príliš, ale najmä vtedy, keď iní mlčali. Neznášal falošnú moc, falošné reči o národe, falošné sociálne dávky. Myslím, že sa v tom cítil osamotený.
Celý život veril, že tvorivosť, krása a kultúra ako taká vznikajú mimo štátu. A on bol mimo štátu. Jeho Stoka, trnavskí ochotníci a bratislavské inscenácie s putovným domovom patrili k tomu najlepšiemu, čo sa na Slovensku za posledné desaťročia vytvorilo. Urobil to bez Slovenska.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.