ak máme viesť poctivú diskusiu o zmene smerovania Slovenska, potom sa najskôr musíme zhodnúť na tom, čo rozumieme pod pojmami Západ a Východ. Pôvod týchto pojmov je zjavne geografický, ale geografia je pre ich pochopenie podružná. Oveľa dôležitejšia je z hľadiska porozumenia Západu a Východu história, a to najmä história relatívne nedávna. Isteže, korene dnešného Západu a Východu ležia v rozdelení Rímskej ríše na jej západnú a východnú časť a v šírení kresťanstva z týchto dvoch častí – ale to sú korene, nie plody. 

Mimochodom, keby sa o našej príslušnosti k Západu alebo Východu rozhodlo už v deviatom storočí, všetko by bolo jasné. Dôsledkom politického vývoja vo Veľkomoravskej ríši a najmä vzťahu vládcov tejto ríše k cyrilo-metodskej tradícii je to, že drvivá väčšina kostolov na Slovensku je dnes rímsko-katolíckych (nie grécko-katolíckych ani pravoslávnych – inými slovami, nie byzantských), všetky slovenské šlabikáre sú písané latinkou (nie cyrilikou ani gréckou abecedou, ani azbukou). Toto sú dosť jasné znaky vcelku zjavného faktu, že sme súčasťou Západu. 

Napriek tomu, že sme Slovania, ktorí sú väčšinovo vnímaní ako súčasť, ba priam jadro Východu. Lenže pre dnešné delenie na Západ a Východ nie je určujúce ani vierovyznanie, ani abeceda, ani etnicita, a už vôbec nie zemepisná poloha. Rozhodujúce je niečo iné.